Strašidelne dobrý návrat do kopcov Čierneho lesa neďaleko Burkittsville, v Marylande.
Neviem ako vy, ale ja som pamätník, starý bosorák, nie len čo sa týka videohier, ale aj filmov. „Ej ja som bača velmo starý“ …žartujem, alebo užívam bylinky miešané s ľudskou krvou?! :O
Keď som bol o 20 rokov mladší, v roku 1999 – spôsobil veľké pozdvihnutie a mániu jeden film, čo zadefinoval uberanie sa hororu, alebo teda jeho podžánru (zvaného: „found footage“) na veľmi dlhú dobu. Ako názov recenzie hovorí- jednalo sa o Blair Witch, alebo „The Blair Witch Project“ (Záhada Blair Witch) ak chcete. Autori tohto snímku už nikdy nedokázali nadviazať na jeho úspech, napriek tomu sa stále pohybujú v bažinách hororu. Obrovský úspech pôvodného snímku nepriniesla len nová technika natáčania a kvázy nízky rozpočeť, ale hlavne obrovská mystifikácia. Diváci a ľudia v kamennej dobe internetovej, uverili (aj vďaka reálnej webstránke), že sa jedná o skutočný dokumentárny snímok. Neskôr sa tento subžáner začal nazývať mockumentary. Dokonca- keď sa film o čosi neskôr dostal aj ku mne- uveril som tomu, že sa to stalo, hoc na istú dobu, lež tiež. Paradoxne v dobe najväčšej slávy a filmovania, to využili aj miestni obyvatelia Burkittsville -samozrejme na turistický biznis, ale niektorý z nich tomu dokonca aj uverili a prijali fiktívne dejiny svojej obce ako realitu.
Oxfordský slovník definuje slovo „mockumentary“ ako: „televízny program či film, ktorý preberá formu seriózneho dokumentu na to, aby satirizoval svoj subjekt.“ Ide o slovné spojenie dvoch anglických slov – mock a documentary. Slovíčko mock by sme mohli preložiť ako: posmievať sa, ale aj: imitovať či parodovať. Najbližším slovenským synonymom je pojem fiktívny dokument. V každom prípade z „paródie“ vznikla v prípade Blair Witch obrovská franšíza a merch. Okrem 3 filmov (Posledný z roku 2016. / Pre zaujímavosť- v druhej časti (rok 2000) si zahrala neskoršia starostka Burkittsville), vzniklo niekoľko „mockumentov“, komiksov, akčných figúrok, kníh a samozrejme- teraz by sme sa nečítali- keby nie aj videohier. Paradoxom je, že miestny obyvatelia Burkittsville začali predávať svoj vlastný „merch“- drevených panáčikov, kamene s runami, či len praobyčajné tričká a šálky s filmovým emblémom. To im ale vlastníci filmových práv časom zatrhli. Chvalabohu, to nezatrhli herným developerom. Staršie hry boli od vtedy dosť renomovaných vývojárov (3 rôznych), a dodnes majú vysoké skóre na napr. na stránke Metacritic. Ale z môjho pohľadu, ako veľa zabudnutých herných „klenotov“, sú nehrateľné, na rozdiel od iných „oldgamesiek“. Možno ich niekedy vyskúšam, ale ako Hviezdoslav hovorí- „zatiaľ sú v poradí“ na pasece v lese laňky jak rozpŕchnuté.
Stará herná trilógia rozvíja lore (či pseudo-folklór) Blair Witch do tej miery, že ide hlbšie do minulosti príbehu. Zameriava sa na 2 filmové postavy- na masového vraha Rustina Parra (40. roky, 20.stor.) a samotnú bosorku z Blair- Elly Kedwardovú (18.storočie) a to čo bolo medzi tým. Pozrite si radšej filmy, alebo neskoršie mockumenty, či fan/stránky- pretože toto z mojej strany by bol spoiler aj pre toho kto možno korene franšízy pozná ale hry, či novú hru nepozná. Takrečenú dobovú creepypastu (vo video-formáte *mov) podľa súčasného internetu spustíte len na tomto fóre, ale straší i duch pôvodného webu… Použime funkciu Fast Forward a pretočme pásku na súčasnosť.
Novučká hra od poliakov Blooper Team (s názvom Blair Witch) je veľkým, nie však strašným, ale skôr pozitívnym prekvapením. Alebo ani nie. Pre hráča, ktorý ich produkciu (Observer, Layers of Fear 1+2) pozná je to len ďalšia, tentokrát ešte ambicióznejšia vec od nich. Ako som povedal žiadny (nehrateľný) horor to nie je –aj keď v princípe vlastne psychologickým survival hororom je…
Nielenže hra Blair Witch zahŕňa všetky najlepšie momenty „found footage“ hororov, ale ich aj robí intenzívnejšími (prirodzene – do filmu sa síce môžete vžiť, ale vždy Vám nastaví istú bariéru prostredníctvom režisérových barličiek- vo videohrách to nie je veľmi rozdielne, ale moment vyššej intenzity zážitku (strachu) spočíva jednak v domácom prostredí (hráč sa viac uvoľní ako divák v spoločnosti spolu-divákov a prostredie si prispôsobí ako sám chce aj si horor dávkuje ako chce- skúste si strašidelný film/hru pustiť s pauzovaním, bez sluchátok a po svetle alebo opačne) a po druhé v istej, hoc veľakrát len domnelej interaktivite čo sa týka voľby postupu v príbehu).
Takže aké sú tie „filmové“ prvky- „Dokolečka-dokola“– už sa vám stalo, že ste niekedy zablúdili v lese? Na rozdiel od reálneho lesa, videoherný má síce „checkpointy“, ale chodenie „v kruhoch“ je rovnako frustrujúce ako v realite.
„Bububu!- momenty“ nie je ich prehnané množstvo, ale keď niečo na Vás vybafne, hoc len vlastný tieň je to veľmi vzrušujúce, až vám chlpy na bradavkách vstávajú.
Termo- filter, či noktovízor na kamere?– Nechsapáči! Znova- Nie je to síce nič čo tu (aj v hrách) ešte nebolo, ale je to proste vynikajúco nadizajnované a nie príliš časté a preto to neomrzí. Tieto pasáže sú mimoriadne dlhé a hráčovi môžu za-hrať na nervy. A to aj napriek nastaviteľnej obtiažnosti.
Toto je jeden zo survival prvkov- a keď sa vo finále používanie (video) kamerových filtrov skombinuje s bubákmi v stiesnenom Parrovom dome, to je už čo povedať. A to bez spoilerov, pretože, čo iné ste preboha čakali od franšízy Blair Witch?! A tak to je dobre- skalný zostanú uspokojený nadviazaním na „kanón“ a nový hráči si vychutnajú modernú generáciu survivalu. Ako film „Záhada“ z roku 1999 znovuobjavila „roztrasenú kameru“, tak táto hra z roku 2019 znovuobjavuje binaurálne rytmy (ak by ste nevedli o čo ide).
Dej sa odohráva v roku 1996, dva roky po zmiznutí študentov Heather, Mikea, and Joshua a priamo (a zároveň nepriamo, ergo „voľne“) tak nadväzuje na dej „prvej časti“. Hráč sa zhostí úlohy suspendovaného policajta, bývalého veterána trpiaceho post-traumatickým stresom, ktorý ako dobrovoľník zo svojim (terapeutickým) belgickým vlčiakom pomáha pri hľadaní strateného dieťaťa. Hráč si tak neužíva len trópy franšízy BW, ale aj dobové reálie (ako napríklad mobil bez internetu a bez androidu, či spomínanú VHS kameru, čoby trademark subžánru. Kamera plní aj jednu dôležitú funkciu hry, pri riešení puclov, ktorú neprezradím), moderné binaurálne zvuky, či dokonca svojho zvieracieho spoločníka.
Pes Bullet síce nie je tak inteligentný ako Boomer z Far Cry 5, ale užijete si s ním kopec „srandy“ pardón vraždy a strašby… ale istotne aj milé momenty. To podľa toho ako sa k nemu celý čas správate– či ho pochválite keď niečo vyhrabe, chytí stopu, či zavetrí strašiaka ( bojový systém v hre je minimalistický a nie nepodobný staršej kvalitnej záležitosti Alan Wake z roku 2010, no strieľačku nečakajte v žiadnom prípade) a podobne. A nakoniec aj rôzne ukončenia hry závisia od toho akým ste „majiteľom“. Mnoho hráčov, vrátane mňa (ako bývalého, dlhoročného chovateľa psa), však uvádza, že jediné na čom im od istého momentu v hre záležalo, nebol ani tak príbeh, či gameplay ale jedine Bullet. Je tu neustále riziko, že vaša postava umrie, ale čo i len pomyslenie, že by pomyselnú „guľku“ mal schytať Bullet je oveľa hrôzostrašnejšie. A aj v tom spočíva psycho teror vývojárov Blooper Team – a celkovo hororový žáner.
Ukončenie a finálne rozuzlenie zápletky nie je tak prekavapivé- je o hriechu a jeho následkoch, teda akomsi, v tomto prípade- zelenom pekle. Ale pre fandov aj nefandov franšízy Blair Witch je to prudko hrateľná záležitosť, ktorú si bez strachu (ale stále s bojíkom) môžete zahrať aj viackrát, aj napriek niektorým klišé a horšie hrateľným, či veľmi frustrujúcim pasážam. Podľa niektorých kritikov má hra nábeh na najstrašidelnejšiu hru roka.
Hodnotenie:
