Čas. V dnešnej dobe plynie naozaj prirýchlo a hoc by sme si to niekedy priali, nedokáže spomaliť. A zastaviť sa už vôbec nie.
Ako by ale svet vyzeral, ak by čas predsa len zastal? Dokázali by sme fungovať?
Pretože presne to sa stalo Richardovi, hlavnému hrdinovi tohto príbehu.
Prišlo to náhle a načakane, nedokázal sa na to nijako pripraviť a tak to musel jednoducho prijať. Mal tisíce otázok, na ktoré však nedostal žiadne odpovede. Nemal mu kto odpovedať. Ľudia sa zastavili, veci ostali na mieste, na ktorom boli, a hoc ich ktosi vyhodil do vzduchu, na zem nikdy nedopadli. Richard nevedel, ako fungujú zákony sveta so zastaveným časom. Môže sa ľudí dotknúť? Môže premiestniť predmety? Aký dopad bude mať jeho konanie, keď sa hodiny opäť rozhýbu?
Skúmal, pozoroval, skúšal. Učil sa žiť vo svete, ktorý doteraz nepoznal. No nechcel sa len tak bezcielne túlať. Prišla na rad filozofická otázka. Čo bude teraz robiť? Ako využije zastavený čas vo svoj prospech? Vykradne banku, aby sa stal milionárom? Pomstí sa hriešnikom? Alebo bude pomáhať?
Ako sa Richard rozhodne sa dozviete v diele od slovenského autora, ktorý celý príbeh napísal cestou mestskou hromadnou dopravou.
Hneď na úvod musím zložiť autorovi poklonu. Počas jazdy autobusom sa zle píše, nie to ešte vymýšľa zmysluplný dej. Páčilo sa mi, že príbeh vsadil do prostredia známej krajiny – Slovenska. Niečo také sa v poslednej dobe často nevidí, pretože mnoho autorov používa zahraničie či vymyslené miesta.
Richard bol obyčajný človek žijúci jednoduchý život, ktorý sa musel popasovať s nevídaným javom.
Autor popisuje, čo všetko hlavný hrdina počas zastaveného času robí a rovnako tak aj odôvodňuje jeho konania.
Potešila ma myšlienka samomluvy, ktorá mi zo začiatku pripadala žartovná, no keď som si uvedomila, že počas zastaveného času je svet ponorený do úplného ticha, tak mi daný nápad rozprávania sa sám so sebou prišiel výborný.
Páčilo sa mi Richardove zmýšľanie. To, ako myslel na následky. Môže robiť všetko, čo sa mu zachce, alebo budú mať jeho činy zásah do budúcnosti? Popasoval sa s tým naozaj výborne, hoc začínal vo fáze „pokus-omyl“.
Opisy miest a samotného deja mi miestami prišli nudné, ale chápem, že sa autor snažil vyplniť prázdne miesta v príbehu. Pri čítaní niektorých pasáži mi mysľou prebleskol film In Time (s Justinom Timberlakeom) alebo film Jumper, ktoré tiež pracovali s témou času.
Forma písania bola dobre čitateľná, z výrazov bolo cítiť, že je autor približne v mojom veku, pretože využíval bežné hovorené slová či slang.
Trochu ma iritovalo písanie formou: „Jooo, je to tááám.“ Vedela som si predstaviť, že to takto povedal už len tým slovom „popohnal“, ktoré jeho priamu reč opisovalo.
Kedže veľa čítam a píšem, nemohla som si nevšimnúť nejaké chybičky, ktoré však obyčajnému čitateľovi do očí neudrú a pravdepodobne ich prehliadne.
Išlo hlavne o opakovanie rovnakých slov v po sebe idúcich vetách. (Vo všeobecnosti platí pravidlo, že by sa jedno hlavné slovo nemalo opakovať v dvoch vetách za sebou.) Čo sa napríklad stalo hneď v úvode so slovom ticho.
(Akoby si vychutnával to ticho vôkol neho, alebo sa len zmieril, že to ticho aj tichom zostane. Ohlušujúce ticho.) Určite by sa to dalo opísať aj inak, poprípade pomocou synoným.
Rovnako niekedy autor opakoval informácie, ktoré čitateľovi dal.
Napríklad v pasáži s papierom, ktorý umiestnil 40 centimetrov od hlavy pani domu, v ktorom sa rozhodol prespať. Tento fakt nám autor predstaviť v úvode, keď sa Richard do domu dostal, no zopakoval ho aj vtedy, keď odchádzal, čo vôbec nebolo potrebné, pretože od tejto situácie neubehol až taký čas, že by ju čitateľ zabudol.
Nebola som si istá, či mám k dispozícii finálnu verziu knihy, pretože som našla zopár gramatických a štylistických chýb. (V prípade, že som mala len náčrt a tieto veci sú v knihe opravené, prosím, tento odstavec ignorujte.) Čiarky veľmi neriešim, ich pravidlá mnoho ľudí nevie, no všimla som si zamenené s/z, bodky za priamou rečou hoc pokračovalo opisné slovo malým písmenom. Na niektorých miestach by sa viac hodilo zameniť poradie slov vo vete, aby to lepšie znelo, čo je však už len malý detail.
Veľké plus bolo za originálne názvy kapitol, z ktorých každá ukazovala výhodu či nevýhodu zastaveného času.
Dej veľmi negradoval a hlavný hrdina sa nijako výrazne nemenil. S inými postavami sme sa mohli stretnúť iba jemne naznačeným opisom, či jednou-dvomi vetami, ktorými ich Richard obdaroval.
Celý príbeh bolo vlastne jedno veľké malé dobrodružstvo obyčajného chlapca, ktorý skúmal nevšedný jav, túlal sa po svete a pomáhal, či naprával krivdu. Dobrá oddychová knižka, ktorá sa dá zhltnúť na jedno posedenie v kresle počas daždivej nedele.
Som rada, že som mohla prečítať aj takúto nevšednú novinku, ktorá ma však dejom až tak veľmi nezaujala, že by som ju čítala opakovane.
Je iba vo forme e-knihy, čo je však výhoda, pretože si ju kúpite do mobilu a môžete čítať po ceste do školy alebo keď budete čakať na autobus. Pokiaľ som dobre googlila, tak je to autorova prvotina, čo na prvú vydanú knižku rozhodne nie je zlé. Držím autorovi palce, aby sa zlepšoval a našiel si cieľových čitateľov, ktorým môže ponúknuť ďalšie originálne a zaujímavé veci.
