RECENZIA OBSAHUJE ODKAZY NA DEJ KNIHY
Väzenská planéta je útla 93 stranová knižôčka, ktorá rozhodne nestačí na masívne rozmery vytvoreného sveta. Našťastie sa jedná o prvý diel, takže verím, že sa na svete bude ďalej pracovať a autorka snáď bude odhaľovať viac a viac zo sveta, pretože… prvý diel rozhodne nestačil. Ak aj prijmeme fakt, že autorka môže pokračovať v tvorení sveta ďalej, na vykreslenie situácie a postáv je to stále málo, navyše pri takom počte. Autorke však kvitujem odvahu zobrať si na seba tak komplexnú tému – vytvorila Planétu X5 a jej špecifickú faunu a flóru.
Nápad ako celkový sa mi nesmierne páčil. Príchod na Xavier 5, zoznamovanie sa s postavami, popis väzenskej planéty s jej systémom nútenej práce. Postáv je hneď niekoľko, postupom času, ako sa začali objavovať ďalšie postavy, som sa už však začal strácať v tom, kto kam patrí.
Na planétu Xavier 5 prichádza Vavrinec Molnár, ktorý si ale veľa zo svojej minulosti nepamätá, čo autorka využila, a konanie postáv vôkol neho ešte väčšmi nanucujú čitateľovi, aby sa zaujímal. Priznám sa, že som dúfal, že sa čo najskôr dozviem čosi viac o jeho minulosti. Ponechám na čitateľoch zvážiť, či toto budovanie napätia na samotnom konci priviedlo patričné zadosťučinenie. Vavrinec Molnár, prezývaný Vavro, sa spočiatku snaží držať neutrálnej pozície, ale zámerom istého Stana, ktorý rozhodne nie je obyčajným väzňom, sa nedá vyhnúť. Okrem Vavra sledujeme osudy aj iných postáv, ako napríklad samotného Stana, Rey, ale aj ostatných väzňov, dozorcov a kapitánov.
Počas celého čítania som však mal zmiešané pocity a moja nálada v knihe stúpala a klesala, častokrát častejšie než na horskej dráhe.
Štylistickej stránke sa nechcem veľmi venovať – kniha si žiada ešte niekoľko revízií, hlavne by sa autorka mala zamerať na dôveryhodnosť dialógov (správanie postáv mnohokrát neprislúcha ich povahe ani postaveniu).
Časovosť v knihe šla príliš rýchlo a skákala. Práve v tých momentoch som si povedal, že tam mohlo byť pokojne tridsať-štyridsať strán viac, a príbehu by to rozhodne neublížilo. Jediná postava, ktorú som ako tak vnímal ako „živú“, bola Rea, a vlastne to bola asi jediná postava, z ktorej som ako-také uveriteľné emócie cítil. Vnútorný svet postáv a ich motivácie k činom boli poslabšie.
V knihe sa nachádza mnoho nelogických a nešikovných viet alebo celých situácií, (pripravia postavu o pamäť a potom sa sťažujú, že osoba zabudla na misiu) tiež niektoré vetné konštrukcie vyvolali skôr smiech než vážnosť.
Kniha končí otvoreným koncom, ktorý rozhodne ukáže, že je na čom ešte ďalej stavať. Dúfam, že ak dôjde k pokračovaniu, bude rozsah o čosi väčší, pretože pri takom množstve motívov opísanom na tak krátkom priestore si myslím, že došlo k dosť plytkému, povrchnému opisu.
Aj napriek tomu všetkému by som si rád prečítal ďalšie diely, nakoľko je na konci knihy uvedené, že ide o prvý diel.
Ďakujeme vydavateľstvu Art Floyd za poskytnutie knihy na recenziu
