Bez spoilerov
Petr Kopl sa drží pôvodného príbehu, no posúva ho na úplne novú úroveň. Niektoré detaily preplietol omnoho rafinovanejšie, vďaka čomu má záverečné rozuzlenie o to väčší dopad. Do príbehu navyše primiešal veľkú dávku humoru. Kreatívne pritom využíva komiksové médium, neustále sa hrá s vašou pozornosťou a testuje vaše vlastné detektívne schopnosti.
Pred písaním tejto recenzie som si pozrel legendárny seriál s Jeremym Brettom (1984, 1994) a som si istý, že Petr sa ním inšpiroval. Bolo nesmierne zábavné hľadať paralely a vizuálne referencie na konkrétne zábery. Komiks pritom umne spája dve známe epizódy: Skandál v Čechách a Strakatý pás, ktorý autor originálne „zasendvičoval“ do stredu knihy.
Čaro detailov: Pri niektorých scénach si spočiatku myslíte, že sú tam len kvôli pobaveniu a nevenujete im veľkú pozornosť. Pri rozuzlení však zistíte, že išlo o rafinovane zasiate kľúčové momenty. Príde skvelý „wau efekt“, kedy si poviete: „Mal som to priamo pred očami, a predsa mi to ušlo!“
Čo sa týka samotného Holmesa, ten začína s predsudkom, že ženy nemajú vlastnosti potrebné pre rafinovaný zločin. Na tabuľu si kriedou vypíše zoznam: odvaha, rozhodnosť, rafinovanosť… Je fascinujúce sledovať, ako ich spolu s Dr. Watsonom rad za radom musí škrtať, keď odhaľujú Irenu Adlerovú. Táto žena Holmesa kompletne prekabáti a od základov zmení jeho pohľad na ženské pokolenie.
Dynamika hlavných postáv funguje na jednotku. Ich neustále doberanie sa v štýle „Nachytal som ťa!“ „Nie, to ja som nachytal teba!“ dodáva príbehu iskru. Hoci by Watson niekedy Holmesa najradšej nakopal do zadku, úprimne ho obdivuje. Holmes je zasa rád, že má priateľa, pred ktorým sa môže s chuťou vyťahovať. V pozadí tohto všetkého však cítiť príbeh jedného veľkého, pevného priateľstva.
Záver príbehu je (na rozdiel od knižnej predlohy) dynamický ako z akčného filmu, čo je obrovská zábava. Autor spravil z pani Adlerovej ešte väčšiu manipulátorku, vďaka čomu má celý príbeh silnejší punc a Holmesovi to poriadne siahne na jeho ego.
V doslove autor prezrádza, že kniha je doslova prešpikovaná skrytými odkazmi (tzv. easter eggmi) na iné viktoriánske romány či jeho vlastné komiksy. Môžete tu zbadať tieň Petra Pana na dome či Frankensteinovo monštrum. Autor tak priamo nabáda čitateľa, aby sa profesijne zahral na detektíva. Pre vás alebo vašich mladých čitateľov to bude skvelá zábava navyše, ktorá predĺži čas strávený s knihou.
Kresba: Živelná a expresívna
Kresba má veľmi vkusný, rozprávkovo ladený štýl, konkrétne cartooning, ako ho nazýva sám autor. Petr Kopl vsádza na dynamiku a mnohé panely pôsobia neuveriteľne energicky a vyzerajú skvelo. Miestami síce kresba pôsobí až príliš rýchlo a živelne, no vo výsledku to autorskému štýlu dodáva príjemnú autentickosť. Miesto akademicky dokonalého umenia tak dostávate pocit strhujúceho, priam športového výkonu.
Veľmi šikovne sú vyriešené aj „ekologické“ pozadia pri viacstranových rozhovoroch. Autor využil jednoduché akvarelové farebné plochy, vďaka čomu nechal naplno vyniknúť expresívnym výrazom a gestám postáv, namiesto toho, aby nanovo prekresľoval pozadia, ktoré sme už videli.
Drobné postrehy
Príbehu sa dá vytknúť len máločo. Snáď len to, že motivácia hlavnej hrdinky Ireny Adlerovej, tajomného „masterminda“ celého príbehu, mohla byť rozvinutá o niečo viac. Prečo koná tak, ako koná, a prečo miluje práve Holmesa? V epilógu jej autor venuje priestor, ktorý funguje ako trailer na ďalšiu časť, no odpovede zostávajú nateraz zahalené tajomstvom. To však môže byť autorský zámer a odpovede dostaneme v pokračovaniach, na ktoré neskôr tiež napíšem recenziu.
Miestami sa objaví mierne mätúce poradie bublín a kniha obsahuje o niečo dlhšie vysvetľujúce rozhovory. To však patrí k samotnému detektívnemu žánru a ctí to pôvodný zdroj.
Pre koho je kniha určená?
Komiks je ideálny najmä pre mládež, no skvele si ho užije každý, kto má rád humor, prechytralé detektívne zápletky a autorov, ktorí sa neboja s čitateľom zahrať dômyselnú hru.
Za poskytnutie komiksu na recenziu ďakujeme Grada.cz
