Dreadline Express – posledný vlak, v ktorom sa oplatí vystúpiť až na konečnej
Česká nezávislá hra Dreadline Express od Davida Konečného sa vydáva na poriadne zvláštnu cestu. Na prvý pohľad pripomína hororovú adventúru z pohľadu prvej osoby, no namiesto toho, aby hráča zásobovala súbojmi a neustálym naháňaním, stavia pred neho záhady, podivných spolucestujúcich a svet, ktorý už dávno prestal pripomínať ten náš. Posledný vlak s ľudskými pasažiermi putuje zničenou krajinou a vy sa v ňom musíte zorientovať skôr, než pochopíte, prečo sa vlastne všetko deje.
Na hre je sympatické, že sa nesnaží iba napodobniť známe hororové postupy. Jej najväčšou zvláštnosťou je kartový systém, ktorý prepája vyšetrovanie, logické uvažovanie a rozprávanie príbehu. Dôležité nie je len to, čo nájdete, ale aj to, ako si získané informácie usporiadate a s čím ich dokážete spojiť. Aj preto sa Dreadline Express označuje ako metroidbrainia – postup v hre závisí predovšetkým od toho, čo hráč pochopí, na čo príde a ako využije svoje poznatky.
Musíme vyzdvihnúť najmä osobitú lovecraftovskú atmosféru, originálnu mechaniku a texty, ktoré dávajú celému putovaniu zmysel. Zároveň však upozorňujeme, že niektoré hádanky dokážu potrápiť aj vtedy, keď máte pocit, že ste na správnej stope.
Karty namiesto zbraní..!?
Karty v Dreadline Express nie sú obyčajným inventárom, do ktorého odkladáte kľúče, fľaše a ďalšie predmety potrebné na otvorenie najbližších dverí. Predstavujú skôr jednotlivé pojmy, poznatky a možnosti interakcie. Keď sa napríklad potrebujete s niekým porozprávať, musíte zvoliť správnu kartu, prípadne skombinovať viacero kariet a prísť na to, akú otázku vlastne položiť. Nové informácie vám sprístupňujú ďalšie možnosti a tie zase vedú k novým objavom.
Práve tu sa ukazuje, prečo môže byť hra zaujímavá aj pre ľudí, ktorým klasické horory príliš nevoňajú. Dreadline Express sa zaobíde bez tradičných súbojov a namiesto reflexov preveruje vašu schopnosť uvažovať. Nebezpečenstvo vychádza z neznámeho prostredia, z ľudí, ktorým nemôžete úplne dôverovať, a z rozhodnutí, ktorých dôsledky nemusia byť okamžite zrejmé. Niektoré postavy si môžete nakloniť, iné od seba odradiť a vaše konanie ovplyvňuje, čo sa o nich dozviete aj kam sa váš príbeh posunie.
Kartový systém má však aj svoje slabšie stránky. Kým prídete na logiku konkrétnej hádanky, môžete stráviť nepríjemne veľa času skúšaním rôznych kombinácií. To, čo malo pripomínať detektívnu prácu, sa občas zmení na preklikávanie albumu a testovanie možností metódou pokus – omyl. Recenzenti upozorňujú aj na situácie, keď hra neuzná riešenie, ktoré sa javí ako logické, alebo keď dialógy dostatočne nereagujú na poradie udalostí a rozhodnutí.
Horor, ktorý nepotrebuje neustále strašiť?!
Dreadline Express sa môže pochváliť výraznou vizuálnou identitou. Jeho zámerne hranaté modely, nízkopolygónová grafika a ponuré priestory pripomínajú estetiku prvého PlayStationu. Vlak pôsobí stiesnene, špinavo a nepríjemne, zatiaľ čo výhľady na zničenú krajinu a podivné útvary za oknami naznačujú, že svet vonku je ešte menej bezpečný. Atmosféru dopĺňa hudba a zvukové efekty, ktoré podčiarkujú pocit, že sa nachádzate na mieste, z ktorého sa nemusí dať uniknúť.
Dôležitú úlohu zohrávajú aj samotní cestujúci. Nie sú to iba postavy, ktoré vám rozdávajú úlohy alebo stoja v ceste k ďalšej miestnosti. Každá z nich má vlastný príbeh a svoje dôvody, prečo sa správa tak, ako sa správa. Ich postupné odhaľovanie patrí k najvýraznejším stránkam hry. Texty a dialógy totiž podľa viacerých recenzií patria medzi jej najsilnejšie prvky a dokážu udržať pozornosť aj bez dabingu. Horor tu funguje skôr cez beznádej, zvláštnosť situácie a pomalé odhaľovanie súvislostí než cez lacné ľakačky.
Treba však počítať s tým, že nejde o rozsiahlu adventúru. Prvé dohranie zaberie približne dve až päť hodín, v závislosti od toho, ako rýchlo pochopíte fungovanie kariet a koľkokrát sa pri hádankách zaseknete. Opakované hranie môže byť rýchlejšie a umožňuje objavovať prehliadnuté karty či iné možnosti postupu. Hra tak má určitý potenciál na opätovné hranie, hoci nie každý bude považovať jej rozsah za dostatočný.
Niektorým hráčom môže prekážať aj menší počet preskúmateľných priestorov a miestami nejasné navádzanie. Ak sa od adventúry očakáva veľký svet plný rôznorodých lokácií, Dreadline Express tieto očakávania nenaplní. Jeho ambície ležia inde: v príbehu, v atmosfére a v netradičnom spôsobe, akým prepája poznatky s postupom. Práve preto bude výsledný dojem závisieť aj od toho, či vám sadne pomalšie tempo a ochota skúšať rôzne myšlienkové kombinácie.
Hodnotenie:
Dreadline Express je zaujímavým prírastkom do českej nezávislej hernej tvorby a dôkazom, že psychologický horor nemusí stáť na zbraniach, naháňačkách ani neustálom ohrozovaní hráča. Jeho najväčšou prednosťou je originálny kartový systém, ktorý mení informácie na nástroj postupu, a pochmúrny príbeh plný postáv, ktorých osudy sa postupne prepájajú. Výrazná nízkopolygónová grafika a lovecraftovské ladenie tomu dodávajú osobitú atmosféru.
Nie všetky hádanky sú rovnako dobre čitateľné a niektoré mechaniky môžu zbytočne brzdiť tempo. Kratší rozsah tiež znamená, že sa vlak dostane do cieľa skôr, než by si niektorí hráči želali. Napriek tomu ide o titul, ktorý skúša robiť veci po svojom a dokáže zaujať práve tým, že namiesto tradičnej hororovej akcie stavia na zvedavosti, dedukcii a rozprávaní.
Ak máte radi adventúry, v ktorých sa príbeh odhaľuje postupne a odpovede si musíte sami poskladať z útržkov informácií, Dreadline Express si zaslúži pozornosť. Na palubu sa oplatí nastúpiť – len sa pripravte na to, že niektoré tajomstvá vám hra neodhalí bez menšieho dohadovania s vlastným kartovým balíčkom.
Trailer:
