V kinách v týchto dňoch máme možnosť vidieť najnovší počin režiséra Dannyho Boyla 28 rokov potom (28 Years Later). Film je pokračovaním ostrej britskej vízie na zombie apokalypsu 28 dní potom, ktorá vyšla 23 rokov dozadu (2002). Preto sa očakávalo, že aj toto počínanie bude tak dobré, ako aj jeho slávny predchodca.
Na pôvodný film si nemusíte až tak dobre spomínať, aj keď prvé, čo si vybavím, sú vyľudnené ulice Londýna a skvelý Cillian Murphy. V tomto diele vidíme, že šarapatiaci „vírus zúrivosti“ sa vyskytuje len na území Anglicka a to je sužované karanténou. Podľa zobrazenia vo filme sa zdá byť zvyšok Európy v poriadku. Predstavitelia žijú na skoro izolovanom dedinskom ostrove, ktorý spája s pevninou most použiteľný len počas odlivu. Obyvatelia majú svoje zvyky a tradície, ktoré dodržiavajú. Pevninu využívajú na suroviny, materiály a skúšky dospelosti.
Jednou takou prechádza aj mladík Spike (Alfie Williams), ktorého zobral otec na druhý breh za účelom „ulovenia si“ infikovaného. Dvojica prežije krušné chvíle počas tohto rituálu, no zvládnu to. Chlapec zároveň spoznáva krásy zelenej pevniny, pri ktorej je možné, že tam žije aj niekto „neinfikovaný“. Následuje tradičná oslava, pri ktorej sa dvíhajú čase na Spikeovu počesť, no neskôr sme svedkami odhaľujúcich sa trpkých pravd a následných hádok. Vďaka rýchlemu sledu udalostí sa Spike rozhodne vziať svoju blúzniacu mamu (Jodie Comer) a spolu odchádzajú na druhú stranu hľadať lekára, ktorý by odhalil pôvod maminých stavov. Zároveň si uvedomuje možne riziká a nebezpečenstvá počas cesty.
Vo filme vidíme prerod z vystrašeného chlapca na čoraz viac odhodlaného a ostrieľaného muža vplyvom okolností. Poukazuje sa na vzťah k otcovi, ktorý sa v priebehu nepatrného zlomku sekundy zlomí, a vzťah k matke, ktorú nezištne miluje a snaží sa jej čo najviac pomáhať, keďže trpí nejasnou chorobou. Dej je zameraný aj na mystickú osobnosť dr. Iana Kelsona (Ralph Fiennes) a jeho chrám spomienok postavený z kostí a lebok (odkaz na latinské príslovie Memento Mori – Pamätaj, že zomrieš). Ten zároveň aj vyrieši záhadu choroby Spikovej mamy, no obnáša to ťažké riešenie.
Dielo má v sebe vsadenú istú inováciu, sú tam aj dosť nechutné scény (človek by neveril, ako ľahko sa dá vytiahnuť hlava aj so stavcami), bizarné výjavy ústiace do vojenského maršu, ktorý nebudete vedieť dostať von z hlavy. Koniec je sice v štýle „Trainspottingu“ (jeden z najslávnejších Boylovych počinov, a prvé čo ma napadlo), no aj napriek tomu má film svoju tajomnosť. Zobrazujú sa témy dospievania, prejavy ľudskosti v primárnom chaose, postavenie sa voči smrti a prijatie vecí, ktoré nám môže nadeliť osud.
Väčšina filmu bola točená na Iphone 15 Pro Max, na akčnejšie scény zrejme boli použité drony. 115 minút filmu doprevádzajú melodické atmosférické skladby škótskej kapely Young Fathers (rozhodne by som sa pozrela aj na soundtrack). Kto čakal v tomto pokračovaní Murphyho, tak bude trochu sklamaný, keďže Murphy obstal len producentskú rolu. Zhruba v januári 2026 by sme sa mali dočkať aj pokračovania (s prívlastkom The Bone Temple), keďže obe filmy sa točili súbežne.
