Spider-Man: Brand New Day – návrat k tomu, čo robí Spider-Mana Spider-Manom
Marvel posledné roky staval na stále väčších hrozbách. Multiverzum, bohovia, alternatívne reality či bytosti schopné prepísať samotnú existenciu sa postupne stali novým štandardom. Po emocionálnom finále Spider-Man: No Way Home preto vyvstala otázka, kam sa Peter Parker môže posunúť ďalej. Brand New Day našťastie nehľadá odpoveď vo väčších explóziách ani ďalšom multiverzálnom chaose. Namiesto toho sa vracia k uliciam New Yorku, ku komiksovým koreňom a k hrdinovi, ktorý opäť rieši predovšetkým vlastné chyby.
Je to možno najkomiksovejší Spider-Man s Tomom Hollandom.
Film začína vo svete, kde Peter Parker prakticky prestal existovať. Nikto si ho nepamätá, osobný život sa rozpadol a zostal mu len kostým. Namiesto dramatického úvodu sledujeme sériu krátkych momentov z jeho každodennej rutiny – naháňa drobných zločincov, pomáha polícii a postupne sa stáva symbolom bezpečnejšieho New Yorku. Tento jednoduchý nápad funguje prekvapivo dobre. Po prvýkrát od Homecoming totiž Spider-Man naozaj pôsobí ako „priateľský sused“, nie ako člen Avengers na vedľajšej misii. Práve návrat Manhattanu do centra diania patrí medzi najväčšie prednosti filmu. Kamera využíva vertikalitu mesta, akčné scény dávajú vyniknúť pohybu medzi mrakodrapmi a New York sa opäť stáva plnohodnotnou postavou príbehu.
Destin Daniel Cretton preberá réžiu po Jonovi Wattsovi s prekvapivou istotou. Jeho rukopis je citeľný najmä v akcii. Spider-Man sa pohybuje rýchlejšie, dynamickejšie a jednotlivé súboje pripomínajú panely komiksových stránok alebo dokonca videohry od Insomniac Games. Kamera zriedka stojí na mieste, no zároveň nikdy nestráca prehľad o priestore. Každý úder, švih či pád má jasnú choreografiu, čo je pri súčasných marvelovkách skôr výnimkou než pravidlom. Fanúšikovia hernej série si navyše všimnú niekoľko priamych odkazov na spôsob boja či pohyb Spider-Mana, ktoré nepôsobia ako lacný fanservice, ale prirodzená inšpirácia.
Veľkým plusom je aj komiksová štruktúra scenára. Namiesto jedného dominantného protivníka film pracuje s viacerými menšími konfliktmi. Objavujú sa známe tváre zo Spider-Manovho sveta, pouliční zločinci aj organizácie, ktoré síce nedostanú veľa priestoru, ale vytvárajú dojem, že New York žije aj mimo hlavnej dejovej línie. Škoda len, že niektoré postavy, od ktorých fanúšikovia očakávali viac – napríklad Scorpion alebo Tombstone – zostávajú skôr kulisou než plnohodnotnými antagonistami. Ich potenciál je citeľne väčší, než koľko im scenár dovolí využiť.
Najväčším prekvapením filmu je línia súvisiaca so Spider-Manovou mutáciou. Peterove schopnosti sa začnú meniť spôsobom, ktorý je fyzicky aj psychicky nepríjemný. Nové schopnosti vrátane organických pavučín nie sú prezentované ako ďalší „upgrade“, ale ako niečo, čo narúša jeho identitu. Film sa tak nečakane približuje telesnému hororu, hoci len veľmi opatrne. Táto línia funguje predovšetkým preto, že nejde len o efektnú atrakciu. Peter si prvýkrát uvedomuje, že Spider-Man už nemusí byť iba kostým, ktorý si oblieka, ale niečo, čo ho môže úplne zmeniť.
Práve otázky identity sú ústrednou témou celého filmu. Peter sa stále snaží nájsť rovnováhu medzi obyčajným človekom a superhrdinom, lenže tentoraz už nemá Tonyho Starka, Doctora Strangea ani Avengers, ktorí by vyriešili následky jeho rozhodnutí. Všetko stojí na ňom. Tom Holland túto osamelosť predáva veľmi presvedčivo. Nie je to jeho najemocionálnejší výkon, ale možno najcivilnejší. Stačí niekoľko pohľadov smerom k MJ alebo Nedovi a divák presne vie, čo sa odohráva v jeho hlave.
Film zároveň nenápadne pripravuje pôdu pre mutantov v MCU. Prepojenie na svet X-Men nepôsobí ako marketingový trik ani povinná potitulková atrakcia. Je zakomponované priamo do deja a vychádza z Peterových vlastných problémov. Marvel sa tentoraz vyhol tomu, aby celý film podriadil budúcim projektom. Nové smerovanie univerza cítiť, ale nikdy nezatieni hlavný príbeh. V čase, keď množstvo marveloviek pôsobilo skôr ako dvojhodinové trailery na ďalší film, ide o príjemnú zmenu.
Výborne fungujú aj vedľajšie postavy. Bruce Banner konečne dostáva úlohu, ktorá presahuje vedecké vysvetľovanie deja, a Jon Bernthal ako Punisher prináša energiu, akú MCU už dlho potrebovalo. Ich spoločné scény s Petrom patria medzi najzábavnejšie momenty filmu. Punisher nie je mentor ani protivník – skôr človek, ktorý predstavuje cestu, akou by sa Peter mohol vydať, keby rezignoval na svoje zásady. Ich odlišné pohľady na spravodlivosť vytvárajú prirodzené napätie bez zbytočných moralizujúcich dialógov.
Nie všetko však funguje rovnako dobre. Oddelenie Damage Control opäť pôsobí ako organizácia, ktorá existuje hlavne preto, aby scenár vytvoril ďalší konflikt. Jeho motivácie nie sú vždy presvedčivé a niektoré rozhodnutia pôsobia skôr ako príprava budúcich filmov než logická súčasť tohto príbehu. Film má navyše miestami epizodickú štruktúru. Jednotlivé kapitoly síce samostatne fungujú, no ako celok nie sú vždy rovnako súdržné. Druhá polovica je citeľne silnejšia než úvod a stopáž by pokojne zniesla skrátenie o pätnásť či dvadsať minút. Tento názor sa objavuje aj v zahraničných recenziách.
Napriek týmto výhradám patrí Spider-Man: Brand New Day medzi najlepšie marvelovky posledných rokov. Nie preto, že by menil pravidlá žánru, ale preto, že si uvedomuje, čo robí Spider-Mana výnimočným. Nepotrebuje zachraňovať celý vesmír. Stačí mu jedno mesto, zopár dobrých postáv, silný morálny konflikt a hrdina, ktorému stále veríme.
Po sérii filmov, ktoré sa snažili byť väčšie než tie predchádzajúce, pôsobí Brand New Day ako príjemné zmenšenie mierky. A paradoxne práve preto pôsobí väčšie, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať.
Hodnotenie: 8,5/10
SK Trailer:
