Keď sa mi tento titul dostal 1x do rúk, presnejšie do môjho mobilu, z názvu som predpokladala, že pôjde o nejakých uvoľnených väzňov, alebo niečo podobne. O pár stránok som vedela, že som sa mýlila a v tejto knihe má fráza „byť uvoľnený“ práve opačný význam. Byť uvoľnený vo svete, ktorý sa odohráva v budúcnosti, neznamená klasicky byť pustený na slobodu, ale úplný opak, z môjho pohľadu osud horší ako smrť. Mám prečítaných dosť dystopických príbehov, ale pri nijakom som samej sebe nekládla takéto morálne a eticky náročné otázky. Čiže ja som si ponamáhala mozog dosť a verím, že každého, kto sa do tejto knihy pustí, jedna či dve otázky tohto typu neminú.
Ako som spomenula, dej sa odohráva v budúcnosti, i keď sa nezdalo, že vo veľmi ďalekej, pretože technika tohto sveta je dosť podobná tej našej. Hlavnými postavami sú 3 deti (13-14 ročné), každé pochádzajúce z úplne odlišnej sociálnej vrstvy, ktorých osud zvedie dohromady, pretože majú predsa len niečo spoločné – prežiť. Áno v tomto svete už tak mladí ľudia bojujú o holý život. Deje sa to vďaka tzv. Listine života. Tú predchádzala vojna, v ktorej bojovali 2 strany, jedna za voľbu života druhá za život. Zjednodušene povedané, za potraty a proti potratom. Dospeli k zákonu, že každé dieťa musí žiť do svojich 13 rokov, potom sa do jeho 18 rokov jeho rodičia, prípadne pestúni alebo vedenie sirotinca, môžu rozhodnúť, či ho nechajú žiť, alebo ho pošlú na „uvoľnenie“. Dať sa uvoľniť sa rovná dať sa rozkúskovať až na jednotlivé orgány od očí cez mozog až po nechty a tie následne dávajú ľuďom, ktorým daná časť tela chýba, alebo už prestáva fungovať. V tomto systéme už medicína funguje tak, že ak je niečo poranené, zlomené, pomaly nefunkčné, tak to automaticky idú nahradiť orgánom, ktorých majú vďaka uvoľneným habadej. A deťom už odmalička vštepujú do hlavy, že uvoľnení idú na dobrú vec, že neumierajú iba žijú v inom človeku a zároveň pomáhajú. Avšak keď na nejaké dieťa naozaj príde uvoľnenie, tak sa mu to už také skvelé nezdá a nikto ho už neuchlácholí sladkými rečami, pretože vie, že v skutočnosti ho zabijú. A tu sa mi naskytá mnoho otázok morálneho rázu. Tak napríklad, keby to bolo obrátené a deti by mohli rozhodovať, či chcú takých rodičov, alebo ich pošlú na uvoľnenie, to už by sa predpokladám samotným rodičom až tak nepáčilo, už by to prestala byť až taká super šľachetná vec. A dá sa to vôbec brať ako dobrý skutok? Je to vôbec humánne? Pretože pre mňa je už len tá myšlienka absurdná. Ďalšou filozofickou otázkou sa zaoberajú aj deti v knihe – je lepšie byť mŕtvy, alebo rozpoltený? Prežije vaša duša v každej časti vášho tela po kúsku, alebo narastie do obrích rozmerov, aby stále dosiahla na svoje časti tela? Otázok k tejto téme je neúrekom a dalo by sa hodiny o tom debatovať. Lenže hlavné postavy majú v tomto jasno, radšej zomrieť ako prežívať v tele niekoho iného.
Ja osobne dúfam, že v mojom živote ničoho podobného nebudem svedkom, že také niečo nikdy nepríde do praxe.
Dej je podľa mňa napínavý až do konca, nečakané zvraty, zápletky, stále čakáte čo bude ďalej a za to dávam autorovi veľké plus. Dokonca je tam aj kapitola, kde presne opisujú samotné uvoľnenie z pohľadu uvoľneného dieťaťa, mne osobne z toho behal mráz po tele. Koniec je tiež famózny, je vidieť, že autor to mal premyslené až do posledného detailu.
Túto knihu odporúčam všetkým nadšencom sci-fi veľkým či malým, každý si príde na svoje a autor nezabudol ani na nežné pohlavie, ktoré sa môže tešiť aj na nejakú tú romantiku.
Ja osobne som rada, že som mala možnosť tú knihu prečítať, urobila na mňa dojem. Bola pre mňa príjemným osviežením po Divergencii a Hrách o život, ktoré sa tiež odohrávajú v budúcnosti.
Knihu na recenziu poskytlo vydavateľstvo IKAR 🙂 Ďakujeme 😉
Ak ťa kniha zaujala, kúp si ju na Bux.sk: https://www.bux.sk/knihy/286399-uvolneni.html
