Neversong (Steam, PC) - Recenzia / Review

Neversong (Steam, PC) – Recenzia / Review

Milé deti, poďte s nami do kómy, ktorú nám vyrozpráva depresívny developer Thomas Brush.

„Bolo – nebolo malý Peet, ktorý spinkal kómatickým sníčkom, sa jedného dňa prebudil – do nočnej mory.“

Neversong (pôvodný názov: Once Upon A Coma), od Atmos Games a Serenity Forge, je 2D Metroidvánia, ergo atmosferická, akčná platformovko – adventúra. Vyšla 20. Mája na Steam-e, ale môžete si ju zahrať aj na Switch-i, Xbox One, Apple Arcade, alebo PS4.

My sme testovali PC verziu.

Priznám sa, nevedel som, čo od indie hry, prefinancovanej cez Kick-starter čakať. Na trhu je mnoho podobných atmosferických indie skákačiek, niektoré z nich som dokonca aj hral, ale nedohral. Hlavne kvôli ich prílišne prekomplikovanej náročnosti. Ale nebránim sa žiadnej hre, preto som sa zahryzol aj do Neversong-u a už som toto sústo nepustil. Dokonca som ho zjedol na jeden hlt, pardon prešiel na prvýkrát. Ak sa nebojíte spoilerov pozrite si viac ako 6 hodinové video na našom Twitch-i. V recenzii nezvyknem prezrádzať dej a preto by som Vás ani nerád navádzal na náš „longplay“, ale pri rozhodovaní o kúpe hry Vám rozhodne môže pomôcť.

Hrateľnosť je – čo je u indie skákačiek „dobrým“ zvykom „nevybalansovaná“ (len na oko) a hráča dokonale frustruje, no zároveň motivuje k ďalšiemu hraniu, hoc niekedy aj so zaťatými zubami. Sú tu pasáže, ktoré sú chtiac – nechtiac repetitívne a to hlavne pri „backtracking-u“, ale za ďalším rohom Vás čaká nová herná mechanika, alebo kúsok príbehu. Takže motivácia hru dohrať je pomerne vysoká. Neversong je teda síce krátky, ale intenzívny a pomerne chytľavý počin. Ak teda máte radi kratšie, no dosť náročné výzvy. Hra po odohraní ponúka ešte aj new game +.

Na PC síce autori tiež odporúčajú gamepad, ale klávesnica v kombinácii s myšou je dostatočne citlivá, aj na čo najpresnejšie skoky, ktorých si užijete hojne. Samozrejme – v základe sa stále bavíme o skákačke. Je tu aj nejaká tá akcia – či už likvidácia nepriateľov v podobe divného hmyzu, či „crazies“ a prekážok v ceste. Väčšinou je toto všetko ale zakomponované priamo do postupu v deji, takže sa nemusíte obávať ,že sa pri pomerne veľkom množstve herných featúr stratíte. Jedinou nevýhodou – výhodou je „respawn“ nepriateľov, ktorý môže byť niekedy otravný a zdržujúci, ale na druhej strane je to studnica herných životov, ktorá nevyschýna. Sú aj pasáže hry, kedy dlho – predlho nenarazíte ani na živáčika. Tieto oba faktory, ako som spomínal zamrzia hlavne pri backtracking-u.

Osobitnou kapitolou sú bossovia, pri ktorých treba zväčša využívať kombináciu akcie a logických postupov, ale keď prídete na tú správnu taktiku, už vás ničím neprekvapia a porazíte ich cuby-dub. Dizajnovo sú síce zaujímaví, ale podľa mňa tvoria najslabšiu zložku hry.

Čo sa týka celkovej atmosféry – grafika je ladená samozrejme k (depresívnej) téme. Je „miniatúrna a minimalistická“, no dostatočne pekne nakreslená a v HD rozlíšení (o čom svedčia aj dlhšie loadingy medzi niektorými lokáciami). Ako som spomenul, je rozprávkovo – depresívne až psychadelicky ladená, čo dokresľuje aj ambientný zvuk a klavírny soundtrack. Dabing je tiež na profi úrovni a v hre takmer neabsentuje, no nájdu sa miesta kde nie je. Potom tu je ešte čierny humor, podávaný akoby z „detského“ pohľadu, ale ten mne osobne – z ťažkej depriesie hry nič neodľahčil. Možno niekomu sadne. Mne to vykompenzovala akcia a riešenie zdanlivo neriešiteľného postupu ďalej v hre – a aj to tvorí zložku atmosféry hry.

Kúpu Neversong-u Vám môžem odporučiť, ak ste na podobné žánrovky „zaťažení, alebo sa vyžívate v temných, smutných témach. Tak či tak – hra má doposiaľ len pozitívne hodnotenia. Objektívne – je dobre hrateľná. Síce kratšia ale o to intenzívnejšia – terapia depresiou.