„Ah what a day… what a lovely day“
Aj týmito slovami by sa dal charakterizovať dnešný večer v kine na predpremiére naozaj šialeného filmu. Aj keď názov filmu naznačuje stretnutie so šialeným Maxom, pravdou je, že on je v celom filme asi tou najtriezvejšou postavou, čo sa však už nedá povedať o ostatných postavách. Šialený je však aj celý postapokalyptický svet začínajúc farmou na materské mlieko a končiac prenosným sound systémom v podobe maníka s plameňometovou gitarou na streche auta.
Dej filmu sa odohráva niekde v období druhého filmu pôvodnej trilógie. Teda po zničení sveta, takého ako ho poznáme, nejakou katastrofou / vojnou (na začiatku filmu to spomínajú, ale pokiaľ sa zmienili presne o čo šlo, tak som to asi prepočul) a momentálne je z neho len holá púšť, plná väčšinou znetvorených ľudí (či už psychycky, fyzicky, alebo oboje). Tu stretávame bývalého policajta, Maxa a jazda sa môže začať. Ak som sa pri Avengeroch sťažoval na nedostatok deja, tu je ho ešte menej… vlastne celý film je len jedna veľká akčná scéna. Ale prekáža to tu? Vôbec nie!
Napriek neustálej akcii a faktu, že sa celý film s výnimkou prvých pár minút odohráva v autách a na ceste, vás film ani trochu neunaví. Prvé a asi jediné vydýchnutie prichádza v zhruba polovičke filmu s jednou kľudnejšou pasážou. Jedinou škodou asi je, že tá druhá polovica nebola až tak intenzívna ako tá prvá. Akcia je o to zaujímavejšia, že v dnešnom trende všetko prepchávať CGI, tu dostávajú kaskadéri naozaj zabrať a choreografie sú veľmi pôsobivé. Jednotlivé scény dokážu doslova priklincovať do kresiel.
Všetky postavy sú vykreslené úplne perfektne a dostávajú na plátne aj dosť priestoru, a to nie len kvôli nasilu vtipným hláškam, na ktoré sme pri podobných filmoch zvyknutý, ale kvôli stále trefnej a dokonale charakter vykresľujúcej scéne. Jednoducho vám všetky prirastú k srdcu.
Tým, ktorí sa na film chystáte ho môžem len a len doporučiť a tým, ktorí ešte nie sú rozhodnutí možno pomôže trailer.
Great job George Miller!
