(TO) Zlo sa prebúdzalo dávno pred Pennywisom.
Derry, Maine – malé americké mestečko, kde sa za fasádou milých domov, úsmevov a rodinných piknikov ukrýva niečo staršie než ľudské zlo. Niečo, čo sa prebúdza vždy, keď spoločnosť začne hniť zvnútra. HBO prinieslo seriál It: Welcome to Derry, ktorý slúži ako krvavý prequel k filmom IT (2017) a IT: Chapter Two (2019). A hoci sa príbeh odohráva desaťročia pred narodením Georgieho a partičkou „Losers Clubu“, podstata je rovnaká: strach má v Derry korene hlbšie než kanalizácia.
Režisér Andy Muschietti – ten istý, ktorý premenil Kingov horor na kasový megahit – sa vracia k látke, ktorú evidentne dokonale pozná a cíti. Tentoraz spolu so sestrou Barbarou a scenáristom Jasonom Fuchsom vytvára osemdielnu minisériu, ktorá skúma pôvod zla, no zároveň otvára temné kapitoly amerických dejín. Je to Kingov svet, prenesený na obrazovku s takou vernosťou, že miestami máte pocit, akoby ste čítali jeho román.
Už prvé minúty sú šokom. Zasnežená januárová krajina roku 1962, malý Matty s cumlíkom uteká z domu a stopne si auto. Vnútri usmiata rodinka – až kým sa ich úsmevy neroztiahnu do neľudských grimas a auto sa nezmení na mobilnú bitúnkovú nočnú moru. Krv, viscerálne výjavy, mutantné dieťa mávajúce pupočnou šnúrou ako bičom – to všetko v úvodných minútach. Muschietti tu okamžite dáva jasne najavo, že Welcome to Derry nebude jemný prequel pre tínedžerov, ale plnohodnotný horor pre dospelých, ktorí sa neboja pozrieť priamo do pekla.
Štyri mesiace po Mattyho zmiznutí sa stretávame s deťmi, ktoré po ňom začínajú pátrať – Lilly (Clara Stack), ktorá sa práve vrátila z ústavu, Ronnie (Amanda Christine), dcéra miestneho premietača obvineného z vraždy, a dvojica chalanov Phil a Teddy. Ich priateľstvo a odvaha tvoria jadro seriálu. Títo „malí hrdinovia“ nevedia, že zlo, ktoré skúmajú, nie je len miestna legenda, ale samotná esencia Derry – živá, hladná a večná.
Popri deťoch sledujeme aj vojenskú líniu. Major Leroy Hanlon (Jovan Adepo) prichádza na miestnu leteckú základňu, ktorá sa tvári ako bežná súčasť studenej vojny. Čoskoro však zistí, že základňa stojí na posvätných indiánskych územiach a že „tajné experimenty“ možno otvárajú brány, ktoré mali ostať navždy zatvorené. Postava Hanlona nie je náhodná – ide o predka neskoršieho hrdinu Mika Hanlona z filmov IT, čím seriál elegantne prepojí generácie obyvateľov Derry so spoločným dedičstvom hrôzy.
Rasizmus, paranoia, zneužívanie moci – všetky tieto motívy sa v Welcome to Derry miešajú s nadprirodzeným zlom tak prirodzene, až si nie ste istí, čo je vlastne desivejšie. Seriál výborne zrkadlí studenú vojnu a spoločenské rozdelenie 60. rokov – televízne obrazovky ukazujú protesty a bitky Národnej gardy, zatiaľ čo obyvatelia Derry si navzájom hľadia do očí s falošným pokojom a v srdci nosia nenávisť. Zlo sa tu neprikráda len v podobe klauna z kanála, ale aj v uniforme, v predsudkoch a mlčaní.
Muschietti a jeho tím pochopili niečo, čo mnohí adaptátori Kinga nedokázali: Kingov svet funguje len vtedy, keď necháte postavy žiť. Seriál si dáva čas. Scény sú dlhé, rozhovory trvajú, ticho je nepríjemné a kamery sa neponáhľajú. Derry sa vám dostane pod kožu – nie výbuchmi strachu, ale postupným dusením atmosféry. To je tá kingovská pomalosť, ktorá premení obyčajnú kuchyňu či školskú chodbu na scénu, kde sa môže stať čokoľvek.
A keď sa už stane – keď zhasnú svetlá, keď z kanalizačnej rúry zaznie smiech, keď sa vzduch roztrhne od výkriku – všetko sa zlomí s brutálnou intenzitou. Strašidelné momenty sú dlhé, nepríjemné a fyzicky vás unavujú. Welcome to Derry sa nebojí byť groteskne krvavý ani psychologicky ubíjajúci.
Bill Skarsgård sa vracia v menšej, ale kľúčovej úlohe. Pennywise tu ešte nie je plnohodnotným klaunom z filmov – skôr duch, tieň, bytosť, ktorá si len začína hľadať svoju podobu. Je to fascinujúci pohľad na zrod monštra, ktoré sa stane symbolom hrôzy celej éry.
Kamera Daniela Vilara vytvára z Derry obraz mesta, ktoré dýcha zlom – svetlo je vždy o sekundu od tmy, farby sú zažltnuté ako staré fotografie, a každá ulica pôsobí, akoby ju bolo treba prekročiť so zatvorenými očami. Strih Esther Sokolow udržiava Kingovu rytmiku – pomalý pulz, ktorý sa zrýchľuje až vtedy, keď už niet kam utiecť.
A čo by to bol za Kingov svet bez spoločenskej vrstvy? Welcome to Derry neukazuje len monštrum v kanáloch, ale aj tie, ktoré nosíme vo vlastných hlavách. Rasová neznášanlivosť, zneužívanie moci, duševné traumy a ticho dospelých, ktorí nechcú vidieť zlo, pretože by museli konať. To všetko je tu podané s precíznosťou a citom, ktorý z hororu robí alegóriu o Amerike – a v širšom zmysle o nás všetkých.
Seriál má síce svoje nedostatky – občas je možno až príliš rozvláčny, občas sa topí v symbolike – no to je presne Kingov rukopis. Derry nie je miesto, ktoré navštívite pre logiku, ale pre zážitok. Je to mesto, ktoré vás privíta úsmevom a pustí domov so zjavným tikom v oku.
Záver:
It: Welcome to Derry je temný, krvou nasiaknutý epos o pôvode zla – nielen toho v klaunskom kostýme, ale aj toho, ktoré sa rodí v ľuďoch, keď prestanú cítiť. Muschietti vytvoril prequel, ktorý nielen rozširuje Kingovu mytológiu, ale aj nastavuje zrkadlo našej realite.
Keď sa v Derry znova ozve detský smiech z kanála, nejde len o duchov minulosti – ale o ozvenu našich vlastných hriechov. Vitajte späť v meste, kde sa strach nikdy neodsťahoval. 
Trailer:
