Fantomas se zlobí (La colère de Fantômas, Olivier Bocquet / Julie Rocheleau, 2013 – 2015, Dargaud)
A dnes tu máme ďalší pultový ležiačik? Alebo žeby nie?
Knihu vydalo vydavateľstvo Meander v pevnej väzbe v roku 2016. Pôvodne vyšli ako knihy „Les Bois de Justice“ (2013), „Tout l’or de Paris“ (2014) a „À tombeau ouvert“ (2015). České vydanie má 173 strán a predáva sa za 698 Kč / cca. 19€.
V prvom rade zabudnite na legendárny komediálny – sci-fi seriál filmov z vášho detstva s Jeanom Maraisom a Louisom de Funèsom. Toto je návrat ku Fantomasovým koreňom v podobe pulpových románov, ktoré vychádzali od roku 1911 vo Francúzsku, skoro 32 rokov. Nečudo, že Fantomas sa stal takým kultom aj u osobností kultúry a bol aj filmovo spracovaný (prvýkrát tuším v roku 1913?), samozrejme vznikali a dodnes vznikajú rôzne homage. Je archetypom, či skôr prototypom arcizloducha, dnes by sme možno povedali teroristu. Odetý v čiernom s desivou maskou akoby kata, terorizuje Paríž a ustráchané mysle čitateľov. Nie tak v tomto komikse … Autori sa chceli natoľko priblížiť originálu, že sa inšpirovali pôvodnými románmi a neviem prečo nadávali na Funesovské filmy, … keď Vám ich to neustále pripomína, svojou grotesknosťou … lež sa dušujú, že vylúčili humor, … ktorý tam ajtak svojim spôsobom je. Fantomas sa v prvom rade snaží byť noirový, ja by som skôr povedal, že je ale v skutočnosti pulpový, až (scenáristicky) brakový komiks. Ako detektívka, vôbec nefunguje (Fantomas sa neustále maskuje za iných ľudí, až niekedy nemáte prehľad ani náznak kým je), čakajte skôr akčné krimi s temnými vložkami, keď Fantomas vraždí, alebo terorizuje občanov, či políciu. Autori ho vykresľujú ako egomaniaka, kriminálneho génia, masového vraha, teroristu, pôžitkára, beštiu, monštrum, prosto celou paletou prívlastkov. Pri niektorých skoro až apokalyptických scénach vám naozaj šklbne nerv.
🙂 Pravdupovediac najviac ma šokovala (post)koitálna scéna, ktorá tam vôbec nemala čo robiť – a komiks definitívne zaradzuje do kategórie 18 +. Škoda je, že toľko priestoru nedostali inšpektor Juve a novinár Fandor. Nehľadajte ich žiadnu hlbšiu charakterizáciu, iba takú, že sú celý spätý z Fantomasom, bez neho by proste nefungovali … i keď je tu náznak – spoiler alert, – že Fandor je spätý s Fantomasom pokrvne – to by sme sa dozvedeli v pokračovaniach keby nejaké boli. Nie sú, čo je možno škoda … teda aspoň preto, že aj ja som mal Fantomasa rád, bez toho, žeby mi vôbec niekedy vadil šialený Funes, bondovský feeling filmov, alebo by som vtedy vedel o románoch, či pra-starých filmoch a temnom ladení frančízy. Ale skutočným dôvodom a devízou je to, že komiks je vizuálne nadupaný … farby v paneloch prechádzajú z nálady do nálady (zo svetla do temna) a spolu s kresbou, hoc karikatúrnou, pripomína diela expresionistických maliarov (!). Rozhodne odporúčam tento komiks. Je to jeden nesporne v istom ohľade kvalitný moderný bande dessinée. Ha – Ha – Ha –
