SK
Echoes of the End: Enhanced Edition je zaujímavý príklad hry, ktorá sa snaží zúfalo dobehnúť svoju vlastnú ambíciu. Už pôvodná verzia bola prezentovaná ako krátka, ale intenzívna lineárna akčná adventúra zasadená do zasneženého, surovejšieho fantasy sveta inšpirovaného Islandom. Myrkur Games teraz prichádza s bezplatnou vylepšenou edíciou, ktorá sľubuje prepracovanejšie animácie, novší systém výbavy, opravené mechaniky a hlavne dramaticky lepší súbojový systém. A hoci je evidentné, že na hre sa tvrdo pracovalo, celkový výsledok stále pôsobí ako zvláštny mix skvelých nápadov obalených v tele hry, ktorá niečo dôležité skrátka nezvláda.
Najsilnejším aspektom zostáva svet Aema. To, ako Myrkur Games zachytili atmosféru Islandu, drsných čadičových polí, tichých fjordov a zamrznutých roklín, je ohromujúce. Často som mal pocit, že sa prechádzam krajinou, v ktorej by pokojne mohol prebývať aj niektorý z bohov severskej mytológie — nie pre epickosť, ale pre tú civilnú, surovú krásu. Krajina má charakter, pôsobí prirodzene a často vizuálne ohromí. Problém však je, že tento svet môžete obdivovať iba z jedného, vždy presne nalinajkovaného smeru. Linearita sama o sebe nie je zlá vec, ale Echoes s ňou dokáže robiť skôr atmosféru ako dobrodružstvo. Občas vzniká pocit, že hra vás necháva nahliadnuť do sveta, ktorý má oveľa väčší potenciál, než vám dovolí reálne preskúmať.
Samotný príbeh sa rozbieha pomaly, no postupne naberá na emočnej váhe. Ryn, hlavná hrdinka a „vestige“ — teda nositeľka pradávnej mágie — je zaujímavá postava. Je tvrdohlavá, odmeraná, často podráždená a nemusí vám sadnúť hneď na začiatku, no jej charakter je jasne definovaný a v kontexte jej životných okolností logický. Pri hrdinkách tohto typu sa často stáva, že pôsobia silene alebo „cool“ spôsobom, ktorý hre nesvedčí, no v Echoes je jej drsnosť prirodzená. Je to dievča, ktoré prežilo veľa a nehrá sa na nikoho iného.
Vzťah medzi Ryn a jej spoločníkom Abramom predstavuje emocionálne jadro celej hry. Abram, učenec so svojou vlastnou minulosťou, nesie v sebe tichý smútok spôsobený stratou dcéry, a ich postupné zbližovanie je jedným z najlepšie napísaných prvkov. Nie je to romantická línia, ani umelé buddy-dynamic; skôr dôveryhodná kooperácia dvoch ľudí, ktorí k sebe nachádzajú cestu skrz traumu a potrebu prežiť. Rozhovory často vyplnia dlhé prechádzky cez krajinu, a hoci niektoré z nich pôsobia až príliš vysvetľujúco, v neskorších kapitolách sa dialógy zjemňujú a pôsobia autentickejšie.
Puzzles v hre síce nehrajú hlavnú rolu, ale plnia funkciu rytmického doplnku. Vo väčšine prípadov sú veľmi jednoduché, niekedy až príliš. Starý známy model „posuň platformu, aktivuj mechanizmus, spusti most“ je zastúpený v hojnom množstve a napriek tomu, že autori v každej kapitole pridajú drobnú obmenu, nikdy som sa necítil, že by išlo o niečo viac než minimálne spestrenie medzi súbojmi. Poteší však, že Abram do týchto sekvencií vstupuje aktívne – nielenže vám pomáha, ale niekedy dokonca musíte riešiť puzzle oddelene, čo hru aspoň na chvíľu oživí.
Najväčšie zmeny prichádzajú v súbojoch. Pôvodná hra mala problém s nepraktickým ovládaním, slabými animáciami a nemožnosťou prerušiť útok, čo často viedlo k frustrácii. Enhanced Edition všetky tieto problémy opravuje – útoky pôsobia plynulejšie, parry systém má konečne zmysel a magické schopnosti Ryn dodávajú akcii osobitý „signature“ štýl. Shift, teda schopnosť priťahovať a odhadzovať nepriateľov či objekty, je skutočne zábavná a dáva súbojom údernosť, ktorú pôvodná verzia nemala. Napriek tomu hra trpí na zvláštnu „beztiažovosť“. Ani vylepšené animácie neodstránia pocit, že hrdinka nemá skutočnú hmotnosť, že dopady úderov sú mäkké a finisher animácie pôsobia efektné skôr vizuálne než fyzicky. Pri brutálnejších scénach (odseknuté končatiny, popravy trollov) som si nie raz povedal, že by som si radšej znova pustil God of War len preto, aby som si pripomenul, ako má dobre „udierať“ akčná hra.
Technické problémy sú väčšinou kozmetické – drobné bugy, občasné zaseknutie sa objektov či trochu kostrbaté prechody medzi animáciami. Nič, čo by hru zničilo, ale zároveň nič, čo by malo byť prítomné po dvoch vydaniach tej istej hry.
Echoes of the End: Enhanced Edition je teda paradoxný projekt. Ide o citeľne lepší, uhladenejší a premyslenejší titul, no zároveň stále nedotiahnutý. Ako keby autori vedeli presne, ako má ich hra vyzerať, ale ešte nie celkom prišli na to, ako má pôsobiť. A to je veľký rozdiel. Atmosféra je úžasná, svet krásny, vzťahy medzi postavami vydarené, ale celok držia pohromade iba najsilnejšie prvky – tie slabšie stále výrazne vidno.
Napriek tomu je jasné, že Myrkur Games má budúcnosť. Enhanced Edition je dôkazom, že štúdio načúva kritike a vie reagovať. To je vzácne. Ak budú pokračovať týmto smerom, ich ďalší projekt môže byť skutočnou islandskou peckou. Echoes of the End však, aj po vylepšení, zostáva skôr ochutnávkou potenciálu než plne rozvinutým zážitkom.
Bezplatnú kópiu tohto produktu na recenziu sme dostali z https://www.game.press
ENG:
Echoes of the End: Enhanced Edition is a fascinating case of a game attempting to grow into the shape of its own ambition. The original release promised a short but intense linear action-adventure set in a harsh fantasy world inspired by Iceland’s dramatic landscapes. With this free updated edition, Myrkur Games aims to refine nearly every rough edge: smoother animations, revamped combat, a new equipment system, and a more responsive feel overall. And the effort is visible — but the result is still a game whose foundation remains uneven.
Aema, the world in which the story unfolds, is without doubt the title’s strongest asset. It’s beautiful in a grounded, unpretentious way. The basalt fields, fog-kissed forests, icy cliffs and lava plains feel like snapshots of the real Icelandic wilderness, transported into a fantasy setting without diluting its authenticity. At times, it feels like a world with stories carved directly into the stone. Unfortunately, the game keeps you on a very narrow path. Linearity isn’t inherently bad, but here it limits the sense of grandness the environment could otherwise evoke. You always feel like you’re looking at something wondrous from behind a velvet rope.
The narrative starts slowly, almost cautiously. Ryn, the protagonist and a “vestige” capable of wielding ancient magic, is hardened, temperamental and not immediately easy to like — but she feels real. Her personality isn’t written to be edgy for the sake of it; it’s shaped by loss, trauma and years of isolation. Her quest to rescue her brother is the story’s backbone, but the emotional heart lies in her evolving relationship with Abram, the scholar who joins her early in the game. Abram carries his own grief — the death of his daughter — and the connection the two form feels honest, gradual and grounded. It’s not a romance, nor a clichéd banter-partnership; it’s two wounded strangers learning to rely on each other.
Much of the worldbuilding happens during traversal, through long conversations that can sometimes feel expositional, especially early on. But as the game progresses, the writing stabilizes and the exchanges gain a subtle human warmth that makes the quieter moments surprisingly compelling.
The puzzles serve mostly as pacing breaks between combat encounters. They are accessible, simple, sometimes bordering on overly basic. Most of the mechanics revolve around manipulating the environment — raising platforms, burning obstacles, shifting bridges — and while each chapter introduces a small twist, the difficulty rarely escalates. Still, Abram’s involvement adds a bit of flavor, and the occasional segment where the duo is separated keeps the formula from going stale.
Combat is where the Enhanced Edition shows the most growth. The original release suffered from stiff controls, questionable hit detection, and a complete inability to cancel attack animations — issues that made even basic encounters frustrating. The update solves many of these problems. Dodging flows more naturally, parries are rewarding, and Ryn’s “shift” ability — letting her push, pull and manipulate enemies and objects — injects a sense of creativity into the fights. The system as a whole finally has rhythm.
And yet, something still feels off. Movement lacks weight, as though Ryn floats rather than sprints. Strikes land visually but not viscerally, and even the brutal finisher animations feel strangely hollow, like they’re missing the tiny audiovisual touches that make action games truly impactful. There’s a persistent discrepancy between what you see and what you feel. It’s hard not to compare it to titles like God of War or Jedi: Fallen Order, which understand the physicality of combat on a fundamental level.
Technical performance is generally stable, though not without blemishes. Minor bugs, occasional object clipping and awkward animation transitions surface here and there. None of these are deal-breakers, but they do reinforce the impression that the game still lacks a layer of polish despite the improvements.
Echoes of the End: Enhanced Edition ultimately feels like a beautiful sketch — a game filled with artistry, personality and sincerity, held back by its own limitations. Its narrative heart, atmospheric world and character chemistry are genuinely well-crafted. But its movement, combat feedback and shallow puzzle design prevent it from achieving the emotional and mechanical impact it clearly aims for.
Still, the update shows undeniable growth from the developers. Myrkur Games listened to player feedback and meaningfully improved their debut project, something rarer in the industry than it should be. It suggests a studio with vision and willingness to evolve. Echoes of the End may not yet be the great Icelandic fantasy adventure its aesthetics promise, but it does show that Myrkur Games is a team to keep an eye on.
Their next project might be where everything finally snaps into place.
game page link: https://game.page/echoesoftheend/
I received a free review copy of this product from https://www.game.press
Trailer:
