Čo keby malo Brno okrem šaliny metro? Pravdepodobne by ste v ňom nechceli nastúpiť na prvú rannú smenu… to si ale vyskúšate v hre „BRNO TRANSIT“ od už legendárneho Spytihněva!
Recenzia: Brno Transit – nastupovať na vlastné nebezpečenstvo
Brno má jednu veľkú výhodu. Nemá metro. Aspoň zatiaľ…
Český indie vývojár Spytihněv sa však rozhodol túto nepríjemnú medzeru v brnianskej infraštruktúre napraviť – a výsledkom je Brno Transit, krátka psychologická hororová adventúra, ktorá vás posadí za riadiacu páku imaginárneho Brnianskeho metra.
A ak ste si niekedy mysleli, že cestovanie Brnianskou MHD už nemôže byť horšie, táto hra vás presvedčí o opaku.
Prvý deň v práci
V hre Brno Transit sa stanete novým strojvodcom metra. Čaká vás prvý pracovný deň, administratíva, zoznamovanie s pracoviskom, lístok na metro a, samozrejme, párky.
Potom sa veci začnú pomaly rozpadávať.
Hra vás posiela medzi jednotlivými stanicami, plníte jednoduché úlohy, prechádzate tunelmi a postupne zisťujete, že toto rozhodne nebude obyčajná pracovná zmena. Príbeh sa pritom nesnaží všetko vysvetľovať. Skôr vás necháva plávať v surrealistickom slede situácií, pri ktorých si občas položíte otázku, či ste práve v horore, komédii alebo v dôsledkoch príliš veľkého množstva „bolkovice“.
Hru trefne opisujú slová: ako bizarný a „horečnatý“ výjav prvého dňa nového strojvodcu.
A práve bizarnosť je hlavnou ingredienciou Brno Transit.
Brnianske metro ako herný svet
Najväčšou devízou hry je samotný nápad.
Brno Transit nevyužíva metro iba ako kulisu hororu. Celá hra je postavená na tom, že brnianske metro skutočne existuje. Má svoje stanice, vlaky, zamestnancov, revízorov aj každodenné problémy. Samozrejme, všetko je kompletne vymyslené. A zároveň veľmi české.
Narážky na Brno a českú kultúru sú všade. Názvy staníc, miestne stereotypy, absurdné pracovné situácie a drobné detaily vytvárajú humor, ktorý bude pravdepodobne najlepšie fungovať práve u našinca (Brňáka). Vyzdvihnime napríklad množstvo domácich narážok a bizarný surrealistický príbeh ako jednu z hlavných predností hry.
Pre slovenského hráča je pritom zaujímavé sledovať túto českú sebairóniu zvonka. Niektoré vtipy sú úplne univerzálne, pri iných je výhodou aspoň základná znalosť českého prostredia.
A potom príde situácia, keď idete darovať krv do mäsiarstva. Vtedy už pochopíte, že logiku tu nemá zmysel hľadať.
Je to vlastne horor?
Áno. Ale nie v klasickom zmysle slova.
Brno Transit sa označuje ako psychologický horor, no rozhodne nečakajte český Silent Hill (tým je skôr staršia česká gameska Bloodline)
Atmosféra je skôr nepokojná, špinavá a surrealistická. Retro grafika, prázdne chodby metra, zvláštne postavy a neurčité časové zasadenie vytvárajú pocit, že sa nachádzate niekde medzi deväťdesiatymi rokmi, nočnou morou a veľmi zlým snom.
Hra sa pritom spolieha aj na jumpscary. Nie je ich prehnane veľa a v kontexte krátkej hry fungujú celkom dobre. Upozorňujeme, že ide nejde úplne o klasický – pomalý psychologický teror, skôr vás čakajú práve „lekačky“ (SK- ľakačky). Nám osobne však viac než samotné strašenie fungoval pocit, že niečo je jednoducho zle. A to je podľa nás presne to, čo mal Spytihněv na mysli.
Hrot, ale bez strieľania
Ak poznáte autorov predchádzajúci Hrot, budete okamžite doma.
Brno Transit využíva podobnú retro estetiku a rovnaký osobitý vizuálny rukopis. Postavy vyzerajú ako podivné nízkopolygonové karikatúry, animácie sú zámerne zvláštne a celé prostredie pôsobí trochu ako zabudnutá hra z inej éry.
Tentoraz však Spytihněv opúšťa klasický boomer shooter.
A práve preto môže byť Brno Transit pre fanúšika Hrotu trochu prekvapením.
Namiesto streľby dostávame walking simulátor s adventúrnymi prvkami. Presúvate sa medzi miestami, vykonávate jednoduché úlohy, komunikujete s okolím a občas si sadnete za riadiacu páku metra.
A práve jazda metrom patrí k najzaujímavejším častiam hry. Musíte obslúžiť stanice a dávať pozor, aby ste sa nestretli s inou súpravou. Je to jednoduchá minihra, ale podľa mňa má potenciál byť oveľa viac než iba krátkou vložkou. Práve okolo riadenia vlaku sa dala postaviť výraznejšia herná slučka… nevadí.
Problém: sotva začnete, už končíte
A tu prichádza najväčšia výhrada. Brno Transit je príliš krátky. Nie „trochu krátky“.
Príliš krátky. Celý zážitok sa pohybuje približne okolo jednej hodiny. To môže byť zámer. A vlastne s tým nemám problém – krátke hry môžu byť skvelé. Problém nastáva v momente, keď samotný koncept hry naznačuje, že by z neho mohlo byť oveľa viac.
Máme metro.
Máme fungujúci systém vlakov.
Máme stanice.
Máme revízorov.
Máme riadenie súpravy.
Máme surrealistický svet.
A potom sa hra skončí. Je to trochu ako keby vám niekto ukázal trailer na veľmi zaujímavú hru a následne vám dal zahrať demo, ktoré sa omylom dostalo do predaja ako plná verzia.
A pritom by stačilo tak málo
Nemyslíme si, že Brno Transit potrebovalo zrazu desaťhodinovú kampaň.
Stačili by možno dve-tri ďalšie stanice, viac udalostí v metre, viac interakcií a výraznejšie využitie samotného riadenia vlaku. Metro pritom funguje ako taký malý otvorený svet. Súpravy jazdia medzi stanicami a prostredie má potenciál na množstvo ďalších absurdných situácií. A práve preto je výsledok trochu frustrujúci. Nie preto, že je zlý. Ale preto, že vidíte, čo všetko z neho mohlo byť.
Humor je alfou a omegou
Ak vám sadne Spytihněvov humor, budete sa baviť. Ak nie, pravdepodobne budete trpieť.
Fekálny humor, české reálie, absurdné dialógy, párky, špinavé toalety a situácie, ktoré by normálny scenárista radšej ani nevymyslel – to všetko tu nájdete. Je to humor, ktorý sa nesnaží byť elegantný.
Skôr vám hodí do tváre niečo nechutné a čaká, či sa zasmejete. Zaujímavé pritom je, že aj napriek humoru dokáže hra vytvoriť miestami nepríjemnú atmosféru. Retro vizuál, depresívne metro a groteskné postavy spolu fungujú lepšie, než by človek čakal.
Znovuhrateľnosť?
Prakticky nulová, ale nie úplne.
Po prvom prejdení už viete, čo sa stane, takže hlavný zážitok sa pochopiteľne stráca. Hra má však niekoľko achievementov a drobných možností na experimentovanie – napríklad cestovanie bez lístka a vyhýbanie sa revízorom. To však nie je dôvod hrať Brno Transit opakovane. Je to jednorazový zážitok.
A možno je to v konečnom dôsledku v poriadku. Akceptovať však musíte, že približne hodina herného času znamená, že za svoje peniaze nekupujete rozsiahlu adventúru, ale skôr interaktívnu indie kuriozitu.
Verdikt
Brno Transit je presne ten druh hry, ktorý môže vzniknúť iba v indie scéne. Je absurdný, škaredý, svojský, český, miestami nechutný a občas trochu nedopečený.
Ale má nápad. Spytihněv zobral jeden z najväčších českých mestských meme-nápadov a urobil z neho krátku surrealistickú nočnú moru. Výsledkom nie je veľká hororová hra, ale veľmi osobitá jednohubka, ktorá vás dokáže pobaviť aj zneistiť. Najväčším problémom je rozsah. Brno Transit sa skončí práve v momente, keď si začnete hovoriť, že by ste si dali ešte jednu stanicu.
A to je vlastne asi najlepší kompliment aj najväčšia výčitka zároveň.
Chceme viac.
Viac staníc.
Viac bizarných cestujúcich.
Viac jazdenia.
Viac absurdných pracovných úloh.
A pokojne aj ešte väčší bordel.
Pretože ak je toto iba malá ukážka toho, čo dokáže Spytihněv s brnianskym metrom, bola by škoda nechať túto podzemku navždy na konečnej.
Hodnotenie: 7,5/10
+ výborný a osobitý indie štýl
+ český humor a množstvo lokálnych narážok
+ surrealistická atmosféra
+ zaujímavý koncept Brnianskeho metra
+ riadenie metra je výborný základ
− extrémne krátka herná doba
− minimum skutočnej hrateľnosti
− veľký nevyužitý potenciál
− viac staníc by hre výrazne prospelo
Trailer:
