Akčná roguelike hra v kozme zamorenom mimozemšťanmi
Sci-fi horor s dušou starých klasík
Fanúšikovia sci-fi hororu si v posledných mesiacoch prídu na svoje. Akoby sa otvorila čierna diera plná titulov, ktoré kombinujú zúfalý boj o prežitie, klaustrofobickú atmosféru a krvavý pixelový dizajn. Po hrách ako Deep Rock Galactic: Survivor či Deadzone Rogue prichádza ďalší prírastok do vesmírneho pekla – Moros Protocol od štúdia Pixel Reign a vydavateľa Super Rare Originals. Na prvý pohľad pôsobí ako pocta starým klasikám typu System Shock a DOOM, no pod retro kabátom sa ukrýva moderný roguelite, ktorý dokáže potrápiť nervy aj reflexy.
Loď Orpheus a smrteľný experiment
Príbeh začína prebudením hlavného hrdinu Alexa v med-bayi opustenej vojenskej lode Orpheus. Okolo neho len ticho, mŕtve telá – a o chvíľu nato aj niečo oveľa horšie. Každá smrť znamená nový pokus, pretože vďaka tzv. Moros protokolu sa jeho vedomie prenáša do ďalšieho člena posádky. Tento nápad elegantne vysvetľuje roguelite cyklus – po každej smrti sa mení rozloženie lode, pozície nepriateľov aj nájdené predmety. Hráč tak doslova prežíva nekonečný kruh smrti a znovuzrodenia v útrobách kovového pekla.
Medzi katanou a chaosom
Na začiatku má Alex len nano-meč, ktorý síce vyzerá efektne, ale v praxi ťa často nechá napospas vesmírnym potvorám. Zbrane, ktoré postupne nachádzaš, sú však uspokojivo drsné – brokovnice, pulzné pušky či energetické kanóny majú výrazný spätný ráz a ich použitie pôsobí hutne. Inventár obmedzený na tri sloty núti takticky voliť výbavu a reagovať na typy nepriateľov. Každý súboj je krátka panická dráma, pri ktorej hráč lavíruje medzi útokom, útekom a šetrením nábojov.
Bojový systém je síce jednoduchý, ale prekvapivo zábavný. Kombinácia zbraní, katanového sekania a využívania prostredia vytvára dynamické situácie. Nepriateľov je dosť – lezú po stenách, lietajú, číhajú v tme a útočia v skupinách. Level dizajn je kompaktný, vertikálny a plný prepojených chodieb, skratiek a miestností s uzamknutými dverami, ktoré otváraš kartami alebo hackovaním terminálov.
Keď smrť nie je koniec
Medzi jednotlivými pokusmi si odomykáš metaprogress – permanentné vylepšenia zdravia, výdrže, alebo možnosť začať s náhodnou zbraňou. Nie je to síce „najhlbší“ systém, no dáva pocit neustáleho posunu vpred. Zber augmentácií navyše umožňuje drobné úpravy štýlu hry: bonusy k regenerácii, zrýchleniu či dodatočné efekty pri zabití. Škoda len, že tvorcovia nešli ešte ďalej – samotný koncept prenosu vedomia do iných tiel by si priam pýta rozmanitejšie schopnosti či odlišné buildy.
Estetika strachu
Jedným z hlavných tromfov hry je jej retro vizuál. Pixelová grafika evokuje éru PlayStation 1 – rozmazané textúry, zrnité tiene a chladný kov kontrastujú s biologickou hnilobou, ktorá sa šíri po stenách Orphea. Každá miestnosť pôsobí ako mrazivý kúsok stratenej civilizácie. Zvuky sú škrípavé, hudba minimalistická, no presne to buduje napätie, aké poznáme z klasík 90. rokov (ako napr. System Shock).
Tvrdé boje a dlhé „runy“
Bossfighty sú už iná kapitola – zaujímavé dizajnovo, no často frustrujúce v dĺžke a obtiažnosti. Keď po hodine hrania padneš krátko pred cieľom, chuť na „ešte jeden pokus“ rýchlo opadne. Moros Protocol preto nie je hra na krátke session, ale skôr na dlhé, sústredené ponorenie do nočnej mory. Napriek tomu, keď sa do rytmu dostaneš, jednotlivé strety a postupné objavovanie tajomstiev lode prinášajú intenzívny, takmer hypnotický zážitok.
Verdikt
Moros Protocol je poctou zlatej ére sci-fi hororov (ako spomínaný System Shock a spol.) – krvavý mix nostalgie, atmosféry a poctivej FPS akcie. Nie je dokonalý: niektoré systémy pôsobia plytkejšie, runy sú zdĺhavé a bossovia „neodpúšťajú“. No ak máš rád hry, ktoré spájajú old-school dizajn, roguelite slučku a štipku filozofie o nekonečnej smrti, Orpheus ťa vtiahne dovnútra a len tak nepustí.
Pixel Reign tu dokázal, že aj v roku 2025 sa dá z vraku vesmírnej lode vykresať poriadna dávka napätia, krvi a retro krásy.
Trailer:
Bezplatnú kópiu tohto produktu na recenziu sme dostali z https://www.game.press
