Kult v tieni diabla
Veľakrát som to už pri rôznych príležitostiach spomínal, ale naozajstným hráčom som sa stal vďaka „časopisu novej generácie o počítačových hrách“ s názvom Riki, založeným vydavateľom a nadšencom (nie len) videohier Richardom Pintérom, v ranných 90.rokoch. Samozrejme kontakt s počítačovými hrami som mal už oveľa skôr a na rôznych platformách, ale paradoxne som sa vtedy dostal k mašine do ktorej trebalo investovať najviac (a na „originálky“ proste nebolo). Šéfredaktor Rikiho, Ivo Ninja tomu hovoril: „PC-dlo“. Hry, ktoré nemali PC konverzie (neboli spirátené a emulátory proste neexistovali) ma akosi obišli a s nimi aj veľa hier na Amigu. Jednou z nich bola aj slovenská adventúra Shadow of the Devil.
V časopise Riki som si prečítal jej „preview“ a potom aj recenziu a strašne sa tešil na PC verziu, ktorá nevyšla), no tým to v podstate haslo. Dostal som sa k nej spätne až oveľa neskôr (cca 2014) a reálne aj k jej zahratiu až tento rok (2019) vďaka povoleniu od pôvodného tímu a vydavateľa a práci poľských Amiga nadšencov – The Company PL (si ju môžete zahrať aj vy na Windows-och). Dokonca som šťastlivý majiteľ „krabicovej“ verzie, ktorá je ale dnes bez Amigy 500 nespustiteľná, čož „napravuje“ tento link:
https://thecompany.pl/game/Shadow+of+the+Devil
Ako každá poctivá hra – Shadow of the Devil – sa vyvíjala niekoľko rokov (niekde sa uvádza rok 1993) a prešla rôznymi štádiami dizajnu až do finálnej podoby a vydania prostredníctvom distribútora Riki Computer Games v roku 1996. Za vývojom stojí hlavné duo tímu, ktoré si spoluprácu zdárne otestovalo už na počítačoch ZX-Spectrum a to Milan Blažíček a Marekk Forray. Títo dvaja páni vlastne nadizajnovali celú hru.
O technických detailoch vývoja sa dozviete v inom článku, ale viem si predstaviť, že to musela byť práca hoc veľmi zábavná a dodnes vidno, že „srdcová“, ale veľmi náročná, teda čo sa aspoň grafiky týka (nehovoriac o programovaní). Kdejaká dnešná „retro“ záležitosť môže len márne dúfať, že graficky dosiahne kvalít (dnes už naozaj odlskúl) titulu Shadow of the Devil. Rozpráva sa mestská legenda, že zahraniční distribútori sa v dobe jej vydania „zľakli“, že môže ohroziť predaje slávnejšej „Gigerovskej“ série adventúr Dark Seed. Z dnešného pohľadu šli sami proti sebe, dnes je rip-off-ov (alebo „budgetoviek“) habadej (a mnohokrát lepších ako „originály“). Stačí sa pozrieť len na digitálne obchody s hrami a uvidíte čo hovorím. Ale – áno možno bola podobná, čo do grafickej palety či štýlu, ale pre mňa je to úplne originálne a samostatné dielo z klasickej slovenskej hernej kuchyne, ktoré nemalo s Dark Seedom nič podstatné spoločné. Zahrajte si, porovnajte a uvidíte sami.
Po prvé – je to dielo veľmi atmosférické a intenzívne už len svojim hororovým príbehom (a grafickým ladením v úplne 2 rozličných prostrediach: kúria a podsvetie), špecifickým „suchým“ humorom, či z dnešného pohľadu „hardcore“ hrateľnosťou (vtedy takáto obtiažnosť bola bežný štandard, ktorý v Shadow of the Devil podčiarkuje skutočnosť, že neexistuje systém ukladania pozície, (ktoré The Company pridala len teraz) a takzvané „dead-end-y“ sú tu bežná vec – smrť postavy, zničenie potrebného predmetu). Po druhé hraje sa pomerne prehľadne, hoc nie celkom jednoducho (napríklad chýba riadny „pathfinding“ – teda postava sa poľahky „zasekne“, čo sa dá ale ľahko obísť kliknutím na stred miestnosti a následne k požadovanému cieľu), ale to je ďalšie plus pre status dobovej legendy.
Čo sa týka príbehu – nechcem o ňom hovoriť veľa, pretože napriek svojej pomernej priamočiarosti a absencii dialógov (nahradzujú ich perfektné „one linery“ hlavnej postavy, čo podčiarkuje znova atmosféru hororu) je naozaj dobrý. Čo to – o „Pekelnej knihe“ síce prezradí manuál, ale viac postup v hre a dotvorí to hráčová (diváková) fantázia, ako v každom správnom hororovom diele.
Hru si dnes vychutná najmä „starý“ gamer, ale som presvedčený, že nadchne aj nadšencov retro klasiky, či „weekendových“ hráčov čisto zo zvedavosti.
Pre mňa navždy bude kultovou legendou slovenskej hernej scény.