1, Ej bisťu mládenček švárny, mohol by si reku slovkom o sebe vypovedať pred radom čitateľov Gamefruit.sk?
Zdravím čitateľov Gamefruitu. Volám sa Peter Jurkovský, mám 34 rokov, vyštudoval som Technickú Univerzitu v Košiciach v obore Informatika a od roku 2012 sa živím ako programátor. Od roku 2015 sa venujem hernému vývoju a na mojej hre Juro Janosik som začal pracovať pred viac ako troma rokmi.
2, Namôjveru by ich istotne zaujímalo ako si sa dostal k video-hrám počítačovým a či dáké žánre preferuješ?
K video-hrám ma to lákalo od útleho veku, keďže sme v rodine mali stále niečo, na čom sa dalo hrať. Najprv to bolo napr. Atari 800XE, kde sa ešte vkladali magnetofónové kazety a pri minimálne 30-sekundovom načítavaní hry to robilo ten krásny a špecifický zvuk, ktorý slovom neviem opísať :D. Neskôr to bol počítač, či konzoly Playstation a potom Playstation 2. Na každú z týchto “fáz“ mám pekné spomienky a niekedy mi je ľúto, že sa už neviem dopracovať k tým pocitom z hrania ako som mal vtedy. Asi to bude vekom a tým, že v dospelosti už človek nemá veľmi čas na hranie a na to, aby si to aj v kľude mohol vychutnať.
Nepovedal by som, že preferujem nejaký konkrétny žáner hier, ale najviac ma bavia hry, ktoré sa blížia čo najviac k realite. Preto bola mojou srdcovkou od roku 2001 česká hra Operation Flashpoint a všetky jej pokračovania so zmeneným názvom Arma. V podstate 95% času, ktorý som strávil hraním hier bolo práve vo Flashpointe a Arme. A v týchto hrách je počiatok môjho vzťahu k hernému vývoju, pretože, po istom čase som si uvedomil, že ma viac baví vytvárať nový obsah pre iných hráčov ako samotné hranie. S bratom sme vytvárali vlastné addony (lietadlá, vozidlá, tanky), misie, kampane a skripty do hry, ktoré potom používali iní hráči. Táto hra bola teda taký “sandbox“, v ktorom sa moja kreatívna duša mohla poriadne vyblázniť vo viacerých smeroch ako napr. modelovanie, vytváranie textúr, skriptovanie, level design atď.
Neskôr v roku 2015 som objavil Unity engine. Bola to láska na prvý pohľad, keďže to bol pre mňa nový “sandbox“, v ktorom som sa mohol vyblázniť a vytvárať v ňom už svoje vlastné hry.
3, Na parnom Steame ti v týchto dňoch jesenných vychádza hra nová… nože zaštebotaj nám dačo o nej, čo si ešte nikomu nepovedal…
Pravda, 25. 10. 2021 mi na Steame vyšla moja prvá počítačová hra s názvom Juro Janosik. Je to akčná adventúra s puzzle mechanikami a rpg prvkami. Ako je už z názvu zrejmé, hráč sa ocitne v roli nášho známeho zbojníka – Juraja Jánošíka. Hlavnou myšlienkou hry je známa legenda o tom, že Juro bral bohatým a rozdával lup chudobným. Preto sa tento prvok nachádza ako hlavná úloha v každom leveli hry, kde hráč naozaj to, čo vyzbíja aj nakoniec rozdá, aby sa chudobným žilo trochu ľahšie.
V hre je 10 levelov a každý je reprezentovaný jedným slovenským hradom, ktorý ma v hre na mape Slovenska reálne umiestnenie. Takže, ak to budú hrať deti, alebo niekto kto nevie, kde sa daný slovenský hrad nachádza, tak sa aj vďaka hre niečo naučí. A ktovie, možno niekoho hra inšpiruje, aby ten hrad aj naozaj navštívil. Hrady som sa snažil vymodelovať čo najvernejšie podľa dostupných pôdorysov.
4, A čože ten viťúzsky zbojník Ťa toľko interesuje? Či z hľadiska historického nebol ne-zanedbateľný, či skôr mýty a legendy o ňom ťa fascinúvajú?
V inom rozhovore som to už myslím spomínal, že výber Jánošíkovskej témy mal dva hlavné dôvody. Prvý bol taký racionálny až vypočítavý a druhý romantický. Aby som vysvetlil ten prvý, musím najprv objasniť aká je situácia v hernom priemysle.
V skratke, problém je, že Steam alebo aj hocijaká iná herná platforma je hrami a hlavne aj indie-hrami veľmi presýtená. Ste len kvapka v mori iných hier, ktoré vychádzajú vo veľkom množstve a teda ak nemáte rozpočet na marketing a reklamu (čo indie vývojár nemá), mate len malú šancu, aby sa vaša hra aspoň trochu predávala. Treba teda nájsť niečo, čím hra ľudí zaujme a to môže byť napríklad téma hry alebo konkrétna postava. Samozrejme hru so Spidermanom robiť nemôžem, keďže je to niekoho duševné vlastníctvo, ale taký Jánošík – ten nepatrí nikomu, len nám Slovákom (a privlastňujú si ho občas aj Poliaci :D). Čiže ten racionálny dôvod je “reklama zadarmo“ vďaka známej téme/postave. Romantický dôvod je samozrejme ten, že ako Slovák, budem vždy rád prezentovať našu slovenskú kultúru a históriu iným krajinám a video-hra je podľa mňa výborná forma.
5, Nemôžme si nevšimnúť interes tvoj o slovenské zámky, no najmô hrady… Je čistô dizajnérský, či aj po turistických chodníčkoch ich máš schodené?
Slovensko je na zámky a hrady veľmi pestrá krajina. Veľmi sa mi páči, keď vidím, že sa nejaký hrad alebo zámok rekonštruuje alebo sa o neho aspoň trochu stará. Pekným príkladom je napr. náš (“náš“ lebo som z Prešova) Šarišský hrad. Vidno, že sa tam spravil kus práce za posledné roky a často sa tam organizujú rôzne podujatia pre rodiny, čo je podľa mňa úplne skvelé. A samozrejme mám pochodené naše hrady a zámky. Z tých hradov, čo sú v hre som navštívil polovicu. Najviac sa mi páči Bojnícky zámok a Oravský hrad. Určite ich odporúčam navštíviť, ak ste tam ešte neboli a podporiť tým slovenský turizmus.
6, Čo iného v živote, okrem hier počítačových rád robíš, preferúvaš mládenčok?
Baví ma akákoľvek kreatívna práca, či už to je kreslenie, fotenie, programovanie alebo strihanie videí. Taktiež sa rád učím nové veci tým, že počúvam rôzne prednášky alebo podcasty. Mimo počítača to je napr. cestovanie, turistika, kniha alebo dobrý film buď doma alebo v kine. Na tieto koníčky mám už však teraz menej času keďže máme 3-ročnú dcérku-potvoru, ktorej sa treba venovať.
7, Nože držíme palčoky sťaby úspešnému a známemu vývojárovi, mno ale keď ti je život milený, tristo hrmených, tak bystro vypovedaj radu hoc motivačnú pre začínajúcich vývojárov…
Ak niekto rozmýšľa, že by chcel začal s herným vývojom, tak nech nečaká. Nikdy to nebolo ľahšie ako to je teraz. Herné enginy sú zadarmo, na youtube obrovské množstvo tutoriálov, máme Fond na podporu umenia, kde začínajúci herní vývojári vedia žiadať štipendium alebo dotáciu, máme Butterfly Effect “akadémiu“, kde ťa naučia robiť hry alebo appky, dokonca na Slovensku máme čoraz viac škôl kde sa dá študovať herný dizajn a celkovo vývojárska komunita na Slovensku prudko rastie za posledné roky aj vďaka Slovenskej asociácií herných vývojárov, ktorá zastrešuje rôzne udalosti a zdieľa novinky zo sveta herného priemyslu.
A zopár “technických rád“:
1. Začni s čo najmenšou hrou ako sa dá, dokonči ju a hlavne VYDAJ, aj keď bude jasné, že na nej nič nezarobíš. Ale to vôbec nevadí, lebo tie skúsenosti sú dôležité a až pri vydaní hry človek zistí, čo všetko to obnáša a koľko to zaberá času.
2. Buduj si komunitu na sociálnych sieťach čo najskôr, ideálne hneď od prvého dňa.
3. Pri dizajnovaní hry mysli na to, že reálne všetko trvá 3x dlhšie ako sa na prvý pohľad zdá.
4. Vývoj hry je beh na dlhú trať a často aj psychický náročná. Musíš si nastaviť jasné ciele, ktoré budeš vedieť dodržať lebo prídu chvíle, kedy to budeš chcieť celé ukončiť. Treba mať seba-motiváciu a rozumne nastavený časový manažment (hlavne ak vývojár robí popri full-time práci a dieťaťi ako ja).
8, Ej, čo by si ovočníčkom, gamefruitníckému ľudu čitateľskému pospolitému na samotný konček odkázau?!
No ja hlavne dúfam, že sa moja hra bude ľuďom páčiť a budem rád za každú podporu už buď vo forme zdieľania tohto rozhovoru, šírenia informácie, že táto hra existuje alebo kúpy mojej hry na Steame.
Ďakujeme za rozhovor!
Za gamefruit.sk sa zhováral Laco Joffre Orosz
