Je možné nachádzať sa v zóne, v ktorej Vás čakajú veci presahujúce najbujnejšiu fantáziu? Obľubujete desivé nočné mory a zároveň viete oceniť kvalitnú kresbu? Ak áno, je tu pre Vás tvorba autora japonskej hororovej mangy Junjiho Ita. Tento autor (a zároveň môj najobľúbenejší), má bohatú studnicu nápadov a námetov, a na základe toho aj hojný počet kníh. Tentokrát ma zaujala kniha The Liminal Zone II, posledne vydaný titul v anglickom jazyku pod záštitou Viz Media.

Aký osud čaká, keď smrť nie je koncom? V tejto knihe nájdeme 4 príbehy, ktoré zaujmú svojím dejom a zároveň dokážu nahnať čitateľovi strach. Hrôza sa dá čerpať už zo psychologického profilu zobrazených postáv, no niektoré pasáže sú okorenené ducharinou a kvalitným body hororom.

V prvom, “ The Demon King of Dust“, vidíme život malého chlapca žijúceho v pozostatkoch budovy, čo kedysi slúžili ako kúpele spolu s otcom a dvoma služkami. Otec má paranoidné myšlienky, čo sa týka prachu a tympádom dbá na dôkladné upratovanie. No kam to môže celé spieť, a zároveň kam všeobecne speje láska nasiaknutá posadnutosťou, môžme vidieť práve v tomto príbehu.

Dej nasledujúceho, „Village of Ether“, ukazuje skupinu štyroch študentov, ktorá nájde hlboko v horách opustenú dedinu, v ktorej sa nachádza obrovské perpetuum mobile, ktoré stále funguje. Skôr než dostanú odpovede na otázku, kto ho vyrobil a na aký účel, začnú študenti jeden po druhom miznúť.

V ďalšom príbehu sa vracajú naši starí znamí, zvláštni súrodenci Hikizuriovci! „The Strange Hikizuri Siblings, Chapter 3: Uncle Ketanosuke“ – pod týmto dlhým názvom sledujeme dievča, ktoré od narodenia ťaží neviditeľné bremeno. Po stretnutí sa so Hikizuriovcami sa nasťahuje k nim, aby pochopilo pravdu o sebe. Ale po sérii bizarných udalostí sa na scéne objaví strýko Ketanosuke a vtedy sa s jeho príchodom odhalí tajomstvo jej pôvodu.

Posledný príbeh nás zavedie na zvláštne miesto, kde sa vo vzduchu šíri ponurosť a prekliatie. „The Shells of Manjunuma” je obraz mladého muža a jeho plánu, ktorá sa mu vypomstí vo forme zlovestných vrán a korytnačiek predpovedajúcich smrť.

Knižka má svoje plusy aj mínusy, záleží podľa vkusu čitateľa. Mne osobne sa až na ten posledný príbeh pozdávali všetky, no s istotou viem povedať, že daný titul vie spôsobiť príjemné zimomriavky. K “Itovkam” sa rada vraciam a určite by som si ju prečítala aj nabudúce.