Preview - Gray Zone (early access), Steam, PC

Preview Slovenskej hry Gray Zone

Úvodom by bolo dobré zadefinovať si žáner, alebo štýl hry, ktorý – ktoré tento ojedinelý slovenský počin hráčom na Steame ponúka.

Zacitujem slová autorov hry:

„Gray Zone je taktická RTS strieľačka s RPG prvkami. Je to odysea otroka, ktorý sa vzoprel svojim pánom, odohrávajúci sa v našej galaxii stovky rokov v budúcnosti. Čakajú na vás svojbytné postavy, zábavné dialógy a veľa akcie!“

Podľa anotácie a pomocných tagov na Steame by sme mohli teda hru Gray Zone definovať ako akčnú RTS stratégiu s možnosťou taktickej pauzy.

RPG je zatiaľ sporné označenie, kedže súčasná „early access“ verzia žiadne RPG elementy neobsahuje, ale podľa všetkého finálna bude. To by samozrejme ešte viac zatraktívnilo jej hrateľnosť.

Tým som chcel povedať, že zatiaľ – hoc je hra v štádiu „predbežného prístupu“ jedná sa o plne funkčnú hru, alebo jadro hry, kde v (ku dnešku sprístupnených) 5 misiách zo 7, ktoré tvoria prvú kapitolu, Košické herné štúdio Eastworks dokonale prezentuje čo bude v plnej hre.

V týchto piatich kolách predbežnej verzie Gray Zone na Vás čaká striedanie svižnej palebnej akcie, výbuchov, skrývania sa za barikádami a riadenia rôznych vehiklov aj troška (občas) núteného „stealthu“ (alebo plíženia, zakrádania sa).Dôležité je tu ale poznamenať, že jednotlivé misie sú nadizajnované tak, že hráčovi do veľkej miery dovoľujú hrať štýlom hry aký si sám zvolí: Chcete sa zakrádať a šetriť tak muníciu, alebo páliť plné dávky, rakety a hádzať granáty hlava – nehlava, či radšej si každú jednu strelu v kľude, pomocou od-pauzovanej hry (taktickej pauzy) premyslieť?! Nech sa páči, ak vám to hra v danom momente dovolí, nič nie je zakázané.

Taktické elementy hráčovi môžu, ale nie vždy musia uľahčiť život. Teraz nehovorím o paľbe spoza barikády (občas sa dajú aj rozstrieľať), či paľbe do sudov s benzínom, alebo nádrží s výbušnými látkami, supresívnej paľbe, alebo klasickom „grupovaní“ jednotiek (CTRL+1-9), ktoré sú štandardom a potešia, ale o detailoch. Lebo sú to také detaily ako napríklad: lootovanie z každej jednej mŕtvoly nepriateľa, dobíjanie munície buď jednotlivým postavám, či globálne všetkým, taktiež liečenie, ktoré funguje podobne. Má však 1 špecifikum – lekárničky nemôžete aplikovať počas jazdy vehiklom, ale je treba ho zastaviť, vystúpiť a tak postavy liečiť. Pod prudkou nepriateľskou paľbou to môže byť veľmi ošemetné. Takto som v jednej misii o vozidlo prišiel (vybuchlo počas liečenia posádky – vletela do neho raketa, ktorá ho zničila ale vojačikom, liečiacim tesne vedľa neho sa nič nestalo) a tak som voľky-nevoľky musel ísť do cieľa pešo. Dúfajme, že toto sa ešte bude dolaďovať aby taktizovanie bolo plynulejšie a intuitívnejšie – ak by sa mali nájsť a o kúpu tohoto produktu uchádzať hráči, ktorý budú preferovať tento pomalší (taktickejší) štýl hry. Ja som si zvolil niečo medzi tým, podobné tomu ako sa kedysi hrala klasika Crusader (No Remorse, No Regret) a tieto menšie nedostatky viem preto prehliadnuť. Navyše nezabúdajme, že ide len o predbežný prístup.

Ak by si hráč predsa len nevedel s niektorými nastolenými situáciami poradiť, stále si vie znížiť a naopak zvýšiť obtiažnosť hry, aby a keby sa cítil pánom herného sveta Gray Zone. Sú tu situácie, najmä hromadné prestrelky, po ktorých ostávajú kopce mŕtvol, a tieto masakre dajú riadne zabrať každému, bez ohľadu na obtiažnosť či štýl hrania. Treba podotknúť, že plnenie questov a prostredia levelov sú pomerne prehľadné, len občas sa stane, že je hráč trocha zmätený. To môže byť ale spôsobené veľkosťou jednotlivých levelov a prostredím, ktoré je urobené tak detailne, že občas sa naň zadívate príliš dlho… Kde tu za-panujete – za-zoom-ujete kameru, prosto nevnímate gameplay a teda neviete, kde ste, či kadiaľ ďalej, aj napriek šípkam v rohu hernej plochy, ktoré vás majú nasmerovať. V takom prípade treba konzultovať vlastný sedliacky rozum a orientáciu v priestore, kedže mini-mapa (GPS mapa) je síce prehľadná, ale nedá sa podrobnejšie konzultovať (priblížiť).

Tu sa premostením dostávame k audiovizuálnej stránke hry. Hoci sa jedná o prvotinu štúdia Eastworks (toto štúdio bolo založené na východe Slovenska v jeho metropole – v Košiciach, už pred pár rokmi) – ide o pastvu pre oči. Špecializujú sa totiž na grafické práce – tzv. outsourcing (robili napr. na Mafii 3 a mnohých ďalších). Samozrejme potom môžeme čakať naozaj detailnú a ľúbivú grafiku, no i hardwarovú náročnosť hry a taktiež veľa grafických dát (momentálne hra zaberá cca 14 GB). Hra je ale dobre vyladená a na trošku lepšom komputery nelaguje, nepadá, ani nič podobné. Zvuku, voice-overu (dabingu) a hudbe, nie je čo vytknúť. Sú na úrovni AAA hry a skutočne profesionálne. Odporúčam si dokúpiť DLC vo forme soundtracku, aj teraz, keď píšem článok ho počúvam. Spomínaný dabing je v angličtine, ale keby ste chceli titulky, tak tu máte na výber od čínskych, ruských… až po české a slovenské. Slovenský preklad textov poteší, ale zďaleka sa nechytá na české titulky. Mal by byť rozhodne redigovaný a lepšie štylizovaný. Neviem, kto ho robil, ale asi by mal vrátiť maturitné vysvedčenie zo slovenčiny a prestať používať Google prekladač. Ale to je len malý kazík na naozaj peknom úsmeve a dojme z tejto slovenskej hry.

Patrilo by sa povedať, že ako každá dobrá sci-fi videohra aj Grayzone má príbeh. Je len tak dobrý, ako je dobrý žáner sci-fi všeobecne. Niekomu možno nesadne prílišné klišé, alebo naopak, tomu komu je sci-fi po chuti, sadne a bude mu blízke. Príbeh Grayzone je v každom prípade do veľkej miery originálny, dobre – epizodicky premyslený, kontinuálny a zaujímavo podaný (cez in – game animácie a komiksové intrá a outrá misií). Občas sa stane, že príliš dlhé, hoc aj vtipné dialógy začnú nudiť. Tu je naporúdzi rada pre tvorcov hry – treba najať spisovateľa (hoc „len“ komiksového) a to nie len na korekcie titulkov. V minulosti to bola bežná prax a v súčasnosti je to už znova nutnosť, ak nie trend. Súčasťou, základným elementom videohry by mal byť aj dobre napísaný príbeh, ktorý neslúži len ako oddych medzi misiami, či v misii, kde si po 5 hodinách gameplaya môžem pospať. Chcem ale vyzdvihnúť naozaj fajn snahu, kreatívnu prácu s príbehom, ktorý je starou známou látkou, X krát spracovanou a videnou v mnohých médiách, nie len hernom. Už teraz sa teším ako sa vyvinie v ďalších 3 kapitolách Gray Zone, ktoré nás – hráčov v budúcnosti čakajú.

Priznám sa, hra sa mi hodnotí o to ťažšie, o čo viac vidím jej obrovský potenciál, ktorý mala a má. Testoval som ju už pred jej vydaním (minulý rok a začiatkom tohto) a chcem vyzdvihnúť obrovský kusisko práce, ktorý zamestnanci firmy Eastworks na nej za tie roky (skoro 5) odviedli. Je na nej ešte čo robiť, ale ďaleko k dokonalosti – ak sa bavíme o indie scéne – už nemá. Už to len treba o trošku viac doladiť a dotiahnuť určité elementy. Pre mňa je to však už dnes špička slovenskej indie produkcie, ktorá sa dá veľmi dobre prirovnať k produkcii zahraničnej. Niektoré veľké štúdiá by sa mali čo učiť od tejto východoslovenskej fabričky. To mi verte.

Kúpu hry Gray Zone Vám môžem odporučiť. Závisí od Vás či podporíte slovenských vývojárov už dnes, alebo až po dokončení prác. Tak či tak ich podporte a my po bujarých oslavách 5. rokov Gamefruitu.sk hru Gray Zone od Eastworks budeme sledovať, až do jej dokončenia…