Už je to síce nejaký ten piatok od kedy táto hra vyšla, no pre nedostatok času sa mi ju podarilo dohrať až teraz 🙂 No a teda môj dojem z tejto hry? SUPER! 🙂 Konečne vyšla hra po vzore old-school RPGčiek ako Baldur’s Gate. A prečo spomínam práva Baldur’s Gate? Pretože táto hra si práve z Baldura brala najväčšiu inšpiráciu.
Je tu však jeden podstatný rozdiel a tým sú pravidlá. Kým Baldur bežal na klasických a obľúbených Dungeons & Dragons pravidlách, tak Pillars of Eternity majú svoje vlastné pravidlá. Tvorcom sa totižto nepodarilo dostať licenciu pre Dungeons & Dragons, alebo to bolo skôr tým, že hra vznikla vrámci kickstarteru a na licenciu proste neboli peniaze (resp. asi aj boli, keďže sa vyzbieralo rekordné množstvo peňazí, ale autori šli proste inou cestou). Pravidlá sú však veľmi podobné, možno zjednodušené, podobajúce sa skôr tým, keď ste si v Baldurovi zvolili ľahšiu obtiažnosť, ktorá ignorovala náhodu pri učení kúziel, počtu životov pri prechode na ďalšiu úroveň atď. – tam ste si stále na počet životov „hádzali kockou“, tu dostanete stále to maximum, ktorá vám podľa vašich štatistík náleží. Inak čo sa týka počtu expov, levelovaniu, bojov atď., tak sú pravidlá viac menej totožné. Jednotlivé príšery taktiež museli vznikať nanovo, no musím povedať, že sa autorom podarili a aspoň je to zmena oproti už opozeraným monštrám z Dungeons & Dragons.
Hru začínate tvorbou postavy, kde si klasicky vyberáte pohlavie, rasu, štatistiky …. pohlavie klasicky muž/žena, no pri rasách tu máme malé prekvapenie. Popri klasických ako sú ľudia, trpaslíci, a elfovia, tu máme rasu Aumaua (niečo ako zlobr, proste veľké a svalnaté) a Orlan (to sú takí hobiti, možno viac zarastení). No máme tu aj Godlikov, teda stvorenia ktoré sa narodili s nejakým výrastkom na hlave (je ich viacej druhov podľa toho akého si vyberiete – buď mi z hlavy budú trčať konáre, oheň, môže mať ako keby takú auru, alebo „hnis“). Títo majú síce celkom zaujímavé bonusy, no nemôžu nosiť žiadnu helmu – ja som si vybral práve jeho 🙂 Godlike sú vlastne jedna z rás (trpaslík, človek …), no majú hentú vec na hlave a ostatní veria že sú nejak spojení s bohmi. Potom si vyberáte povolanie. Tých je tu 11, a medzi také nevšednejšie patrí chanter (niečo ako bard, len viac užitočné) a cipher (narozdiel od kúzelníka, sa kúzla neučí zo zvitkov, má odlišné kúzla a vie ich kastiť častejšie – inak veľmi zaujímavá postava). Štatistiky fungujú rovnako ako v Baldurovi, až na to že si nehádžete kockou koľko máte bodov na prerozdelenie, ale každý má rovnako bodov. Čo je taká novinka je vaša história. Môžete si zvoliť aký máte pôvod a tým získate nejakú výhodu. No a ostáva doladenie postavy menom, hlasom, portrétom a oblečením. Začínate s jednou postavou, no počas vášho putovanie si môžete do party najať až piatich ďalších spoločníkov. Vybrať si pritom môžete z už vytvorených postáv, ktoré niekde stretnete, alebo si proste vytvoríte v krčme vlastnú postavu. Osobne som preferoval už vytvorené postavy, pretože tie majú vlastné questy a môžete s nimi viesť zaujímavé rozhovori.
Tak postavy už máme, môže začať hra. Príbeh začína vaším putovaním za lepším životom. Kráľ sľúbil novým prisťahovalcom pôdu, no a vy utekáte pred svojím minulým životom, idete si založiť farmu a spokojne žiť. No ale čo čert nechcel, celé sa to skomplikuje. Celá hra sa totiž točí okolo duší. Duše nezomierajú, ale putujú. Teda ak niekto zomrie, tak jeho duša sa môže len tak blúdiť, alebo sa prenesie do novo narodeného človeka, len ten si už nepamätá nič z predošlého života. Niečo ako reinkarnácia. No, ale jeden týpek robí šarapatu a vy sa dostanete no búrky, ktorá vysáva duše, no vám dá schopnosť watchera a odteraz viete komunikovať s dušami – vidíte ich a môžete s nimi interagovať. Vám to ale vadí, lebo nemáte kľud a idete sa z toho zblázniť a teda tu začína vaša púť za zbavením sa „kliatby“. No viac vám ale z príbehu nebudem prezradzovať, ale môžete sa tešiť na značné na skomplikovanie príbehu, na rozpravy s bohmi, filozofovanie o živote no a samozrejme na množstvo postraných dejových línií a prechádzanie rôznych dungeonov a miest, bojov a zaujímavých príbehov.
Dialógy a nakupovanie sú navlas rovnaké ako to poznáme z Baldura. Otvorí sa vám dialógové okno a vy si vyberiete možnosť, ako má dialóg pokračovať. No nie stále budete mať na prístupné všetky reakcie – niektoré sa vám odomknú iba pri istej rase, reputácii, schopnosti, alebo dostatočnej štatistiky. Novinkou tu sú vrámci dialógov opisné pasáže, ktoré navodia tú správnu atmosféru a vďaka ktorým viete ako sa postava s ktorou rozprávate tvári, alebo čo sa deje naokolo. Inventár došiel taktiež zmeny, a máte ho vlastne nekonečný. Tým pádom sa vyhnete neustálemu rozhodovaniu, ktorú vec zoberiete ďalej, a ktorú vyhodíte. Je to značné zjednodušenie, no plynulosti hry to len prospieva. Veľmi atmosferickým prvom sú „interaktívne sekvencie“ – keď narazíte na určité miesto spustí sa vám totižto dialógové okno s ilustráciou a vy si môžete na základe možností vašej postavy vybrať ako budete ďalej postupovať. Napríklad vojdete do vodopádu a spustí sa vám niečo čo vyzerá ako interaktívna knižka – popis situácie že ste sa prepadli do prepadliny a strhol vás silný prúd. Ak máte dostatočnú silu tak sa môžete zachytiť, ak nie tak padáte ďalej… no a toto „interaktívne okienko“ skončí, keď prejdete touto sekvenciou. Je to veľmi zaujímavý prvok, ktorý vás ponorí ešte viacej do atmosféry hry a má nečakaný výsledok.
Zvláštnou zmenou prešli hlavne boje, kde vlastne „nemáte“ životy. Namiesto životov si musíte neustále sledovať „vyčerpanie“. Dokonca ani klerik nevie liečiť, iba dobíjať energiu. V boji sa proste táto energia správa ako životy – dôjde vám a ste vyradený z boja. Po boji, ak máte nejaké životy ta sa znova postavíte a pokračujete. Životov máte z pravidla niekoľkonásobne ako energie, a teda sa takáto situácia veľmi nedeje, no môže sa stať. Stále keď sa vám vybije energia tak vám trochu života ubudne a jediný spôsob ako si životy spiatočné dobiť je odpočívať. V meste to nie je problém – nájdete si krčmu a tam sa vyspíte. No v prírode/ dungeonoch musíte mať drevo na založenie kempu. To však môžete naraz nosiť len 4 kusy a teda občas treba veľmi dobre rozmýšľať či si odpočinúť môžete, alebo nie. Naviac pokiaľ dlho neodpočívate, alebo po náročnom boji, sú vaše postavy unavené a majú za to postih. Taktiež jediná možnosť ako si dobiť kúzla (po ich vyčarovaní) pri kúzelníkovi, je odpočívať. Na tento systém si budete zo začiatku musieť trochu zvyknúť, no neskôr vám už príde veľmi intuitívny. Boj si môžete kedykoľvek zapauzovať a porozdeľovať úlohy vašim zverencom. Čas v hre si taktiež môžete zrýchliť, čo sa hodí najme pri prebehávaní väčších plôch.
Väčšinu bojov dáte v pohode, no sú tu aj nejaké tie oriešky. Týka sa to hlavne však nepovinných questov a dungeonov, ktoré však už len kvôli tej výzve (a v neposlednej rade odmene) budete robiť. Za všetko hovorí napríklad 15 levelový dungeon, kde sa každým levelom zvyšuje jeho obtiažnosť a na konci nájdete najsilnejšieho protivníka v hre – adamantínového draka. Tento dungeon sa vám sprístupní vlastne hneď na začiatku hry, kedy oslobodíte pevnosť od duchov a tramtararááá môžete si ju privlastniť – neskôr si túto pevnosť môžete zveľaďovať, stavať v nej rôzne budovy, pozývať obchodníkov, najímať stráž proti nájazdom atď…no a pod touto pevnosťou je tento najväčší dungeon.
Musím priznať, že hlavná dejová línia ma až tak nenadchla. Nie je to tým, žeby nebola prepracovaná, zaujímavá a s množstvom zvratov… niečo mi tam však chýbalo. Možno to bude ale tým, že tieto veci okolo duší, ma až tak veľmi neberú. No aj keď patríte k tejto skupine ľudí ako ja, príbeh a celú hru si užijete. Cestovať budete totiž po rôznych dosť odlišných miestach. Cestovanie je taktiež vyriešené celkom zaujímavo – nemôžete totiž cestovať len tak priamo do svojho cieľa, stále si musíte aspoň raz prejsť priamu cestu divočinou k tomuto miestu. Tým sa vám otvoria nové možnosti putovania, začnete stretávať plno zaujímavých postáv a narazíte na viacero dungeonov. No a čo vás na hre bude najviac tešiť? Levelovanie. To aj keď sa zdá, že sa prechodom na ďalší level toho veľa nezmenilo, najlepšie sa presvedčíte v boji, kde zistíte že aj jeden level je v konečnom dôsledku veľký rozdiel. Taktiež si môžete postavu levelovaním trochu viac piplať ako v Dungeons & Dragons. Tu má totiž každé povolanie špeciálne skilly, z ktorých si prechodom na ďalšiu úroveň vyberáte. Okrem toho sa vám automaticky zlepšia niektoré štatistiky a každých pár levelom si zvolíte jednu špeciálnu vlastnosť, ktoré sú rozdelené medzi ofenzívne, defenzívne a survival.
Čo sa týka grafiky, tak tá je krásna. Izometrický pohľad, je niečo čo mi pri nových hrách veľmi chýba a dáva veľa priestoru na taktizovanie. Mapy sú „kreslené“ krásne a aj jednotlivé animácie potešia.
Celkovo je hra nutnosť pre fanúšikov Baldur’s Gate, no určite si nájdete aj mnoho fanúšikov pri mladších hráčov. Hre ani poriadne nie je čo vytknúť. Je perfektná 🙂
10/10
