Recenzia – Loria (PC)

Slovenský Warcraft ?!  

Už odmalička, od čias keď som čítal časopis o počítačových hrách Riki, som chcel byť herným redaktorom… v tých časoch bola nenormálna herná pecka práve začínajúca herná séria – real time fantasy stratégia Warcraft od málo známej (!) firmy Blizzard. Tak veľmi som ju chcel recenzovať a po viac ako 20 rokoch sa mi sen splnil. A nie vďaka cestovaniu v čase, alebo retro rubrike na tomto webe. Ale práve to vďaka slovenskému developerovi (tiež) pod menom Loria. V roku 2018 sa vrátili v čase a zaspomínali si na staré dobré časy s titulom Loria… a spolu s nimi ja…

…či?!

Rts stratégiu Loria som už vnímal ako demo s hardcore hrateľnosťou ako to bolo u prvého Warcraftu s podtitulom Orcs & Humans. Riadna pixelová grafika, menu, brífing a gameplay okorenený o troška modernejšie prvky by boli krásne pripomínali Warcraft 1, keby bol demáč býval hrateľný. Medzitým na neho vyšli nejaké updaty, ale tie som už nedosledoval. Ako šíp z kuše na mňa dopadla správa, že Loria je hotový produkt a 27. 11. 2018 vychádza na Steame.

Na pozadí o historickom pozadí

Prvé čo ma zaujalo bola grafika… dostala totiž grafický kabátik Warcraftu 2, rovnako aj herné mechaniky, dokonca aj podobne znejúci soundtrack. Ak by bola taká situácia, že poznáte iba World of Warcraft a starú hernú rts sériu (Warcraft 1,2,3) nie, tak: A, pozrite si Youtube B, zakúpte si staré hry, ktoré budete musieť rozbehať pod Dosboxom, C: počkajte si na remaster trojky, ktorý sa neodvratne blíži. Vedzte, že tretia inštalácia, hoc predošlé 2 boli kultové, bola najlepšia v slova zmysle najdoladenejšia, čo sa týka herných mechaník. Už to nebola len tupá klikačka tipu – vyťažím, zlato, stromy, urobím si všetky dostupné upgrady a čo najväčšiu armádu a vyhrám level aj celú kampaň – v prípade ak počítač necheatuje a nebude rýchlejší v budovaní základne ako ja. Herné prvky tam boli doladené natoľko, že niektoré z nich sa stali základom Heroes of The Storm a potažmo WoW. No lenže, na to zabudnite. Teda až na akože (mikro?) manažment hrdinov, ale ešte pred tým si zoberte to najhoršie z Warcraftu 1 a 2 a máte Loriu. Nostalgia jak vianočné prasa, nabodnuté kópiou. 

Loria je nielenže rip-off kombináciou Warcraftu 1 a 2, prvkov ako rpg manažment / inventár hrdinov – (čo tiež nie je invencia a je to nejaký prerod medzi W2, W3 a Wow / Heroes of the Storm). Loria je aj kópiou lore Warcraftu a zdá sa, že do istej miery aj iných fantasy stratégií. Jednotky sú takpovediac generické a jednotky druhej strany sa snažili byť novátorské čo sa do vzhľadu týka, ale sú takmer nerozpoznateľné… okom (a to ani pri maximálnom rozlíšení 1920×1080). Dej hry je taktiež okopčený – dobro (ľudia) vs zlo (démoni)…Poriadok vs Chaos a vojna medzi nimi. No počkaj zajac to bolo aj v Heroes of Might and Magic.

Ako – scenárista si nedal veľa práce, ale za to, ho treba pochváliť za in-game dialógy a aký taký pokus o dej v jednotlivých leveloch. Ak to myslel ako nostalgiu s poriadnou dávkou paródie. Ale áno áno, pôvodná Warcraft trilógia šla aj do sebaparodovania. Lenže autori Loriu berú vážne ako homage obrovskej hernej značky a vesmíru. A tak sa sebaparodovanie vytráca na štýl, ako keď uvaríte fasácke jedlo z Warcraft kuchárky s fasáckym názvom a následne ho spláchnete zo žalúdka do záchoda… 

Dnes by sa kocúrkovo nazývalo… LORIA!!!

Ako sorry ja som na retro hry, lebo som na nich od konca 80. rokov vyrastal – ale nie som za remaky / ripoffy retro hier. Takto – máme rok 2018 a v Lorii sú 2 hrateľné „rasy“, teda 2 kampane po 8 (WTF?!) misií. Kampaň si nemôžete vybrať, ale musíte hrať pekne postupne ako v pôvodnej hre. Ešte je tu skirmish, čo je pozostatok starých hier, keď nebol ešte rozšírený internet a ergo nahrážka multiplayera. Presnejšie offline multiplayer proti AI. A tam sa ukazuje stará chyba Warcraftu – počítač naozaj cheatuje. Mapy sú nadizajnované ako veľké placky predelené vodou – alebo ľadom a lesmi. Podobne ako levely singleplayera, hoc prvý – dungeon  ma sprvoti dosť nalákal. Spať k meritu veci a sekerou do hlavy… multiplayer online tu neexistuje (už staručičký Warcraft 1 z roku 1994 ho mal a zaviedol ten trend). Tu autori len márne sľubujú.

Kritika nie celom fiktívneho štátu

Mne sa tak zdá, že za štátne peniažky (Fond na podporu umenia) urobili narýchlo splácaný re-skin grafiky v Unity, zaplatili dabing, ktorý v deme nebol ale treba povedať, že síce asi nie je úplne profi ale počúva sa dobre, najali profi výtvarníka (ku ktorému sa vrátim neskôr), zaplatili hudobníka čo okopčil soundtrack (áno midi klávesový, aj ten sa počúva dobre ak ste počúvači starých herných soundtrackov) z Warcraftu 2, urobili zopár generických máp, nechali kopu bugov (na druhý deň od vydania boli už 2 patche… čiže 2 x day one patch…),najali scenáristu čo hral Warcraft 1 a 2 stokrát a má rád drsoňských metrosexuálnych hrdinov – a ešte nejakých amíkov. Nie, že by ich mal rád… možno áno. Ale Loria ich najala na výrobu svetoznámeho titulu, čo každý YouTuber nazval druhýkrát v živote Warcraft 1.

Ale na Slovensku je to tak.

Ja som to aspoň povýšil na Warcraft 2

Proste vydali nepoviem, že nehotový produkt ale taký , ktorý ak tak mal ostať hodnú dobu v early acces, vypatchovať sa a rozšíriť obsah. Gabeeen!!! To je terno ten tvoj Parostroj!!! 

Kritika nie celkom fiktívnej firmičky

A keď sme pri €urofonde – prečo sakra Slovenský fond podporuje kradnutie nápadov z pred 24 rokov, ktorý nemá nič spoločné so slovenskou kultúrou a nie to ešte históriou, či folklórom. Deti moje Loriácke, nejaká firma Phoenix Arts, ktorá snáď už ani neexistuje, urobila to isté čo vy už v roku 1997 – hra sa volala Husita. Bol to rip-off Warcraftu 1 a 2 ale aspoň použili invenciu v tom slova zmysle, že to bolo o husitských vojnách a nie nejaká zlátanina zo západňarskej fantasy. Keď tak, mali ste aspoň Sapkowského vykradnúť, on s tým nemá problém… alebo donedávna nemal… Ako fond môže dať na toto?! Pýtam sa, keď máme toľko modernej i historickej (rozumej aj stredovekej) pôvodnej literatúry o hrdinoch, obrancoch, dobyvateľoch hradov,  príšerobijcoch, ježibabách, nekromantoch / exorcistoch, obroch, drakoch, čertoch… atď. Čo si len spomenieš kámo… nie ja si radšej ani nezapnem net, nie to idem do knižnice. Hanba. Asi to za vás musí urobiť Ubisoft v ďalšom Assassíne. 

Opakujem: Na Slovensku je to tak. 

Určité POZITÍVA

No ale tak niežeby som bol schizofrenik a toto bola recenzia, ale treba povedať aj nejaké pozitíva nie jest tak?! Zistil som, že som za tie 2 dekády nevyšiel z cviku a vlastne ani si nikdy nezvykol na moderné stratégie. Warcraft samozrejme nebol nikdy plnokrvné rpg (teda až do WoWka) a ani som to od neho nečakal a tak som k nemu pristupoval. Tu sme sa nikdy nebavili o rpg stratégii tipu Jagged Alliance. Klikfest preto na druhej strane musím pochváliť a fakt dikičko za cestovanie v čase, respektíve vypnutie mozgu, ale to už radšej hack n slash. Imerzia tam bola do istej miery. Tak 3 levely a 1 skirmish. Nemôžem chváliť retro grafiku, ktorá je proste nerozoznateľná, ale musím pochváliť maľbu v menu a skice v „intre“ od Luciena Anemosa, z ktorým som mal tú česť spolupracovať na mojom starom komiksovom časopise Bubliny. Chlapec má ťah na bránku a bolo na čase prejsť do herného biznisu. Mohol to pojať ešte komiksovejšie. Samozrejme zalahodí paleta retro hlášok a zvukov (ktorých podľa mňa ešte veľa chýba) a taktiež retro soundtrack. Ten by sa isto predával medzi pamätníkmi lepšie samotný ako hra. No to asi prehovorila osobnosť nostalgického hráča. Ale toto nie… hoši pozrite sa na indie vývojárov, ktorý dokážu urobiť oveľa lepšie veci aj bez fondu a dokonca niekedy aj bez crowdfundingu. Pozrite sa na aspoň slovenské firmy a zamyslite sa kde ste za štátne a kde sú oni svojpomocne – na svetovej špičke. Na nej bol Warcraft tiež – v roku 1994. 

LOLRIA