Recenzia – Gray Dawn (PC) – alebo… Exorcizmus po rumunsky

Nie nedávno – v lete 2018 vyšla jedna hororová hra, pýšiaca sa (už to bol kapitálny hriech) sa na Steame nálepkou „horor na motívy H. P. Lovecrafta“. Nie srandujem nebol to hriech, sľuby boli naplnené a výsledok je vždy lepší ako u nedávno recenzovaného Call of Cthulhu. Kde si Volanie Ktúlú muselo pomôcť licenciou a hra aj tak dopadla po všetkých stránkach katastrofálne, tam si Gray Dawn pomáha skutočne hororovou atmosférou vychádzajúcou z cthulhu mýtu a lovecraftianského / poeovského hororu všeobecne. 

Gray Daw od rumunského developera Interactive Stone rozpráva príbeh rímokatolíckeho kňaza, otca Abrahama s poněkud temnou minulosťou. Je rok 1920, Štedrý večer a Abraham si pri kávičke zapne rádio. Nemá s kým večerať, kapor (alebo čosi iné?!) si aj tak pláva v jedálni, tak si kávou rezanou pálenôm kráti dlhý zimný večer. Lenže rádio mu nerobí dobre, pretože ho vo vysielaní obvinia z vraždy siedmych miništrantov… Troška mu z toho  prepne – tisíce králikov s očami červenejšími ako jeho vyskočí z klobúka – a nutkavo sa musí pomodliť (táto pasáž je ale na úvod fakticky skvelá). Vzápätí pod prah dostane záhadný list od svojho… syna (WUT?!), ktorý ešte pred štedrým večerom zmizol nevedno kam cez okno fary. V liste stojí, že ho má hľadať a tak sa mu vráti viera. Už prehrešky, pochybnosti kňaza voči viere a démonické vízie vám čosi môžu naznačiť a riadne vás zamraziť (či v lete či v zime) a to sme ešte len na začiatku hry. Abrahám príde do zaplavenej farskej jedálne, kde spod vody vykúkajú chápadlá Cthulhu a žabodémon mu hovorí, že baží po (B)(b)ožej krvi!!!! Psychóza. Takto nejako to je počas celej hry. 

Postupne odkrývate potemnelú, kultistickú minulosť otca Abrahama a jeho takpovediac hriechy, mimo iné i pravdu o údajných vraždách miništrantov. Realita sa strieda s minulosťou a navyše ešte aj inou dimenziou (Abraham má dojem, že Nebom, ale je to naozaj tak?!). Ale už nebudem spoilovať – Všetky herné roviny sú veľmi atmosferické po audiovizuálnej stránke ale zaujmú aj náplňou deja či úloh v danom leveli. Neskôr si medzi realitami môžete aj cielene „prepínať“. 

Tvorcovia si od Lovecrafta a Poea nepožičiavajú len hororové prvky, ale aj celkovú tiesnivú LOMENO psychotickú atmosféru, ktorá v každej strašidelnej hre musí neodmysliteľne byť (alebo mala by optimálne byť). Len málo pasáži je „oddychových“ a aj pri tých sa otec Abraham, pokleslý kňaz, zožiera vnútornými výčitkami. Atmosféra vám proste nedá vydýchnuť a dýcha Vám na krk. Samozrejme sú tu pasáže graficky i atmosfericky ešte vyhajpovanejšie aby Vás hra udržala na stoličke v jednom kuse od začiatku do (bohužiaľ relatívne krátkeho a neodvratného) konca. 

Apropos grafika – je vo fajnovom vysokom rozlíšení, čo dnes pri indie produkcii nie je tak celkom štandard. Vnímate ju už ale viac klasicky, ako je teraz u hororových adventúr zvykom – z pohľadu otca Abrahama, teda z pohľadu „prvej osoby“. Hra sa nehrá na trápnu detektívku ako Call of Thulhu nejakou trápnou kópiou detektívnej vložky z Batmanovských hier od Rocksteady. Všetko tu ide logicky a plynulo, viac menej sa ani nezaseknete. Je pravda, že vás troška vodí za ručičku (pozor! – nie tak dementne ako tak populárne „funhouse“ tituly, kde 3 hoďky čakáte na skript, čo vás akože posunie dopredu). Aspoň neklame ako Call of Cthulhu, že ide o polootvorený svet s neobmedzenými možnosťami pohybu a riešenia problémov. Na druhej strane – nečakajte ani ľakačky, že bubububu, lebo ako som povedal, atmosféra je tu založená na psychickej rozpoltenosti a teda démonoch výčitiek paralelnej minulosti / prítomnosti / budúcnosti hlavného hrdinu. Ale monštrá predsa len stretnete (okrem samého seba), dokonca jednomu budete v bruchu, druhému teměř v rodidlách… :-O Akcia však nebude taká ako ste možno zvyknutí, že „motorová píla na nich!“. 

Akcia je v hre prezentovaná „simulátorom“ exorcizmu, ktorý Abraham vykonáva pri rôznych príležitostiach. Napríklad – keďže sme v Rumunsku, skorodomove Drakulu – príde tu aj na exorocizmus vo forme likvidovania upírov. Alebo 2 druhy pohrebu… (rozumej duchovný a fyzický, či naopak) :-O Autori sa akoby nevedeli rozhodnúť z ktorej strany exorcizmus a „sväté / démonické“ vízie zobrať – tak dostanete mix rímokatolickej a grekokatolíckej mytológie a iných svetových náboženstiev a kultov. Ale o tom v podstate cthulhu – teda satanistický mýtus je. Znalci si buď pošmáknu alebo sa budú uškŕňať, tak či tak je to skvelý zážitok. Čo je fajn oproti Lovecraftovým hrdinom, že sa Abraham netvári na vedátora ani neveriaceho Tomáša. Jedine tak na baránka, čo mu ale ospravedlňuje amnézia a prepínanie vízií v lebeni. 

V každom prípade púšťať sa na tenký ľad o zlých kňazoch a o čom vlastne ich viera je, alebo čo sú to za ľudia… to chce odvahu… plus rozpitvávania a demýtyzovania cthulhu mýtu na drobné, čo môže a nemusí byť pre záhadológa či fanúšika pre / post lovecraftian hororu fajn. Napriek tomu všetkému hra dostáva doteraz pozitívne recenzie, čo je fajnové, lebo už nejaký ten piatok na Steame je (od 7. júna 2018)… a dokonca v permanentnej zľave. Je síce krátka, ponúka len 2 konce (ktoré závisia ale od vstavanej minihry „zbierania“ ikon – ktorá je predĺžením reálneho herného času, pretože musíte všetky lokácia / levely dokonale prekutrať, ale oks, aj tak dobroš), ale je verte – neverte dostatočne výživná po všetkých stránkach, hlavne pre fanúšikov moderných exorcistických hororov. 

Ejmen.