HOK2: RESIDENT DEBIL
Heart of Kindness 2.
Kapitola druhá : Resident debil
„Výťah kvôli Zoranovi nechodí, tak zdolať 13 poschodí, ostáva mi iba po schodoch… Na schodoch čosi šramotí a neón kde tu nesvieti (Ešte že sa po tme nebojím!?) -a- aha to nebol štekot smutnej kólie Lassie! To bol síce pes, ale aj mačka od susedov, čo sa Rickymu pri naháňačke, šuchli na schodoch popod nohy, že: „PIF-PAF! Jako Hercules!“, zahúdol si Ricky, aby si dodal odvahy, pri hľadaní stratenej partitúry Jura Flipa, v tomto VEŽIAKU SMRTI… ŽE nájde smrť, to sa nebál, ale ten SMRAD, čo sa rinul od linolea po strop chodby poschodia , mu ju temer spôsobil. To niekto práve varil obed. Lenže nie ledajaký…
SMRAD horší ako Smaugov dych, Rickyho nakoniec obaril a on švacol na zem v mrákotách.
Prebudil sa priviazaný ku kuchynskej stoličke, za bohato prestretým jedálenským stolom, obklopený rodinkou… nie síce úžasnou, ani Adamsovcov, ale už na prví pohľad to boli „príjemný ľudia“. Veď ho prebrali z mrákot spôsobených ich varením ešte väčším šokom. To pán domáci brúsil porcovací nôž. Skúšal jeho špičku na špičke svojho jazyka a škeril sa pri tom. Ricky sa začal na stoličke triasť, aby sa zbavil pút na rukách aj nohách… V tom pani domáca, čo pri stole plietla akúsi vlnenú bábku upustila ihlicu pod stôl, zohla sa tam aj ona a… zarazila tú ihlicu skrz Rickyho nohu až do lina. Ten linoryt sa mu vonkoncom nepáčil a tak zvrieskol. Zvrieskol 2. krát, keď mu pán domáci tresol podnos so smradľavým, práve spečeným mäskom a pridal dávku smrdutého dychu. Akoby od pizze, ale hodne pokazenej, asi bryndzovej. Jeden by si myslel, že treba volať požiarnikov, tak ten obed dymil. Aspoň by Rickyho zachránili, hoc aj vystrihli pneumatickými nožnicami z tohto obedného pekla. Nanešťastie zbrojnica bola ďaleko a jediný mobil v Prešporku mal asi len Juro Flip. Je tu ale možnosť, že policajti, čo tam s ním na Rickyho čakali, zavolajú aj hasičov, lebo Flip dymí cigaretky ako horiaca VSŽ.
Ale žiadna fantazijná „Deus ex Machina“ sa nestala a peklo pokračovalo: „Nebuďte nezdvorilý, nie sme v Parlamentnom bufete! Oslavujeme, že syn vyhral Guinessov rekord v hraní počítačových hier! A to vďaka Vám!!! Tak sme Vás chceli pozvať na slávnostný obed!“ Ricky len preglgol… keď synátor zavelil: „Hamu- papu, potom zas spustím COMPUTER!“ „Ňuňuňu ty môj malý rekordérik, upiekla som ti kačicu! Neboj sa- nie novinársku…ako keď tak škaredo o tebe písali!“ „Mamina a to naozaj nevadí ,že som pri zápale hry vyhodil kamaráta z okna a napichol sa na kolotoč na pieskovisku? Že pit- fatality?“ „Nie, nie synček,“ ozval sa otcovsky vľúdne otec: „keď ťa dakto obviní, že cheatuješ mal by si mu vytrhnúť jazyk… veď som ťa to učil…aj tú novinárku, čo ťa, čo nás, čo pána vydavateľa očiernila ako kominára vo výfuky… SOM ehm upozornil…“ Ricky znova preglgol nasucho. „Ocko nože nalej tuto pánovi vydavateľskému za kalíščok „Žabieho slízu“ od horného suseda crazy Joea!“ „Áno mamka, aj sebe nalejem!“ a uhol si riadne z fľaše alkoholu zelenšieho ako Absinth.
Ricky si spomenul, že to už dnes cítil vo výťahu, kde nechal nebohého Zorana napospas účinkom tejto samohonky, čo bola ako kyselina z batérie. Čo je asi s ním?!
„Tak teda, táto prvá porcia,“ zarezával pomaly pán domáci do stehna, „tej novinár…skej kačice, je len pre vás pán nakladaný vydavateľ!“ Ricky chcel kričať (nie preto , že z neho chceli urobiť nakladačky, ale preto, že si uvedomil čo je na tanieri…) , no len sa mu ústa dokorán v grimase otvorili, no nebol schopný vydať ani hláska! To využil otec rodiny a strčil mu riadnu porciu „kačky“ z noža priamo do gágora! Ricky to samozrejme znechutene a veľmi promptne vypľul (to by v Mekáči isto neurobil) …. až putá na jeho rukách povolili. Na to sa pani domáca napajedila, nie preto, že ju Ricky vytrhol zo štrikovania voodoo bábky, ale preto, že urazil jej kuchyňu… (hoc varila lepšie ako TVOJA – hrušková mama!)
..a preto mu 2. ihlicou prišpendlila ruku o operadlo. Zvratky s ďalšou polkou „kačice“ zatiaľ do seba v sekunde naládoval synátor, až mu krv a sliny po brade tiekli. Opakoval si pritom všetky smrtiace útoky postáv z Mäsokombinátu 2: „D, F, B, B, HK (close), F, F, F, LK (sweep)… atď.“ , čo drtil od týždňového rekordu už plus 367 deň… „ Tato dones motorovú pílu, lebo si chcem doma zahrať Dooma, omylom som zhamal-spapal minule inštalačné diskety, lebo mi maminy slávici na panvici nechutili. Musíš nabudúce domov priniesť menej kostnatých- ako bol ten Johny, čo sme si dali potom burgre... a tá kačica sa aj tak nejak ťažko reže! Až mi v krku zastala. Kuc-kuc!“ „Len ma pusti do auta chlapček, zoberiem nejaké herné originálky, mám ich tam kopec v kufri, aj nejakú broskyňovú Coca-Colu. Hneď sa vrátim!“, zaliečal sa Ricky, chtiac využiť situáciu na útek. „Dobre ujo, ale zahráš si so mnou aspoň týždeň! Nech prekonám svoj rekord! To bude iný level majstrov, však tato!“ „Už zas pokúšaš?!“ „Veď to má po tebe!“ , uzavrela pokus o útek matka. Idem po tú pílu, dajte mi ešte chvíľu.. lebo minule som pílil hranol, tak musím doliať benzín…“ „Možno stačí žabí slíz, nalej ho a uvidíš!, poradila mu milujúca manželka.
Ricky počul už len to ako motorová píla štartuje a jej vrnenie sa približovalo k nemu…ale! Prerušil ho zvonček. Otvoril synátor. Vo dverách stáli dvaja nosiči s klobúkmi na hlavách. Jeden v červenom a druhý v modrom. Mali na sebe vysáčky s menami: Mike a Alex. „Sme z firmy Quadrát, objednali ste si kvádre?!“, pýtal sa jeden nenápadne kukučkujúc do kuchyne. Syn na neho len blbo čumel a rátal či stihne urobiť fatalitu. Druhý nosič rýchlo odrazil možný úder: „Prepáčte, zmýlili sme sa. Tie si objednal tento pán..?“ „Áno, áno na meno Ozzy O.!“ využil to šikovne Ricky. Len rozviažem konverzáciu pri dobrom obede s týmito dobrými ľuďmi a hneď vám to podpíšem.“
Keď sa konečne zavreli dvere Ricky si vydýchol (“Tie taniere by Zoran isto nechcel umývať!”), no zo straty krvi bol mierne poblednutý. Jeden z nosičov ho podoprel: „Potrebujete lekárničku?“ „Nie dík, ja mám autoheal… Nepotrebujete pomôcť s nákladom?! Výťah nechodí…“ Druhý mu odvetil: „Ďakujeme, na to sme už zvyknutí…, chodíme hore dole už celý deň, ale na schodoch sme našli toto“ a podal Rickymu zdrap papiera posiaty notami. Riki sa usmial a ukázal im na oboch rukách gesto: BOMBA, ŠPICA, SUPER. „Už len nájsť zvyšok…“ posmutnel Ricky. „Nezúfajte, bude to istotne ľahšie ako nájsť tajomstvo nesmrteľnosti v chráme Boha slnka! Nick a Holden by vám to potvrdili!“
A tak sa táto kamarátska trojica vydala na ďalšie poschodie… samozrejme Ricky ich predbehol… lebo kvádre vláčiť po 99 podlažiach nie je sranda…
Medzitým sa Zoran pozviechal zo dna výťahu, ale ako vstával, do ruky dostal triašku a videl na tlačidlách bielu (počítačovú) myš… preto tresol do gombíkov a výťah ho stiahol do pekla… teda vlastne do pivnice vežiaka teroru! A čo bolo ďalej – to vám rozpovieme – ale nie hneď…
Pokračovanie nabudúce?!
