Istotne si budete pamätať filmové spracovanie komiksu Alana Moora a Kevina O´Neilla The League of Extraordinary Gentlemen (Liga výnimočných) z roku 2003 v hlavnej úlohe so Seanom Connerym. Film mal svoje nesporné kvality, i keď reakcie fanúšikovského i samotného spisovateľa Alana Moora boli rozporuplné. Ale tak to už u adaptácií komiksov do filmu býva. Nie je možné zachytiť celistvosť komiksu na plátno, pretože či chcete či nie komiks nie je filmu podobné médium. Isto budete namietať, ale to film sčasti používa komiksové techniky a nie naopak. A navyše komiks je pre každého jedného čitateľa subjektívne médium. O tom je ale odborná literatúra. Alan Moore je známy tým, že rád používa spoločensko – ale hlavne – kultúrne referencie pre svoje diela. Určite si budete pamätať ďalšie filmové adaptácie jeho komiksov: Watchmen, V ako Vendetta či Z pekla o mýte Jacka Rozprávača. V komiksovej trillógii Liga výnimočných vychádzal hlavne povedzme tomu zo “šestákových” románov, alebo pre-pulpu, ako a hlavne aj vedeckofantastických románov Julesa Verna, alebo H. G: Wellsa (Vojna svetov, Neviditeľný muž) a čiastočne aj Stokera, či Stevensona (Strange Case of Dr. Jekyll and Mr. Hyde), či A. C. Doyla. Parafrázoval diela týchto známych, “veľkých” a neznámych brakových tvorcov do steampunkového komiksu, ktorý zachytával koniec storočia pary a príchod 1. svetovej vojny. Pätica vyvrheľov: Mina Murrayová, staručký Alan Quatermain, Hawley Griffin – neviditeľný muž, kapitán Nemo a Dr. Jekkyl, bojovali nie len za záujmy Impéria a proti nepriateľom, či dokonca mimozemšťanom, ale aj proti sebe a svojim vnútorným démonom. Z rady League of Extraordinary Gentlemen vyšli pôvodne 3 knihy a jedno české vydavateľstvo vydalo len 2 diely.
Ale to bolo pred cirka 14-timi rokmi.
Odvtedy sa nik na dovydávanie série a jej spinoffu Nemo Trilogy, o ktorom je vlastne tento článok nepodujal. Až nedávno vydavateľstvo Argo. Kniha pod názvom Nemo: Srdce z ledu vyšla česky 16. októbra 2018. Má 184 strán a je viazaná v pevnej väzbe, alebo doskách ak chcete. Je voľným pokračovaním trilógie Liga výnimočných a nadväzuje vlastne len hlavnou postavou – Janni Dakkar, dcérou už nebohého techno-pirátskeho kapitána Nema a prvý krát bola predstavená v tretej časti Ligy s podtitulom Century (ktorá u nás dodnes nevyšla). Celkom som nechápal rozhodnutie Arga preskočiť tretí diel trilógie Ligy, ale Nemo: Srdce z ledu je naozaj spinn-of a samostatné dielo a dielo skutočne vydarené a hlavne novšie (pôvodne vychádzalo v rokoch 2013 – 2015 rozdelené na 3 knihy a Argo ho prvýkrát v histórii vydalo ako knihu jednu).
Knihu „Nemo: Srdce z ledu“ tvoria, ako som spomenul 3 knihy, alebo kapitoly ak chcete. Spolu zachytávajú 50 rokov pirátskej kariéry Janni, vrátane jej posledného dobrodružstva. V prvej kapitole Heart of Ice, ktorá sa odohráva v roku 1925, Moore parafrázuje dielo H. P. Lovecrafta a to konkrétne „At the Mountains of Madness“ (1931). Kapitola pojednáva o vedeckej expedícii na Antarktídu cez snehové pláne mimo lineárneho času a euklidovského priestoru, kde Janni a posádka Nautila, spolu s ich prenasledovateľmi, mužmi magnáta “Občana”Kanea (čo je odkaz aj na tzv. Ediosoniády), nedobrovoľne v ruinách mesta “Zemského Pluta” narazia na čosi prastaré a hrôzostrašné. Myslím si, že už táto kapitola ukazuje, že Nemo Trilogy je oveľa temnejšia ako pôvodná séria (steampunk žáner), ale samotný Lovecraft je klasik nielen kozmického hororu a budete sa kráľovsky baviť.
V druhej kapitole: The Roses of Berlin sa zase pozrieme do Metropoly Berlína (Berlin Metropolis, 1941) a môžete, ale nemusíte 3 krát hádať, že toto je Moorova parafráza na nemeckú medzivojnovú sci-fi klasiku… a klasických kriminálnych anti hrdinov literatúry tohto obdobia. Janni tu zachraňuje svoju dcéru a zaťa zo spárov nacistického molocha – Adenoida Hinkela. Áno presne toho, ktorého stvárnil Charles Chaplin vo filme Diktátor. Tu sa už jedná o klasický dieselpunkový žáner, ktorý tak rád hovorí o náckoch a hrdinoch bojujúcich proti nim. Je to vďačná téma pre tvorcov filmov, videohier a hlavne komiksov. Spomeňte si len na Indiana Jonesa.
Tretia a posledná kapitola nazvaná: Rivers of Ghosts, by celkom dobre mohla byť akýmsi dobrodružstvom v Indiana Jonesovskom duchu v rokoch 70-tych, ale tu sa Moore obracia na A. C. Doyla a jeho Stratený svet. Takže čakajte nacistov v juhoamerickom exile, prsatých nazi-cyborgov alá Elsa, americkú verziu Herkules-a, čo zápasil s Gojirou, ale hlavne dinosaurov a temných indiánskych bohov alá znova Lovecraft (konkrétne adaptáciu knihy „The Face in the Abbys“ od A. Merrita). Toto je už maximálny úlet a perfektné zakončenie perfektnej knihy.
Nie som kritik, ako niektorí moji kolegovia, čo dávajú a vyťahujú svoje kritiky komiksov zo šuflíka a pijú autorom krv ako Stokerov Drakula a preto len poviem, že dakedy dávno sa mi O´Neillova práca na grafickej stránke Ligy (a Nema) nepáčila… prišlo mi to škaredé a karikatúrne, ale ten dirty feeling – či už dymu z lokomotívy, alebo smogu z výfukov, či krvi na dlažbe – presne korešponduje s obsahom knihy. S tou parafrázou šestákovej literatúry, ktorej podstatu Moore tak nádherne obnažuje. A navyše je to spodobenie klasických kresličských techník z dobovej literatúry… spomeňte si na nádherné ilustrácie len z Verne-ových kníh, pridajte farbu a ste tam. A samozrejme pán Moore je veľký spisovateľský mág. Tu nie je čo dodať. Nebojte sa množstva odkazov v knihe – dá sa to dohľadať, ale funguje to pekne aj bez načítania prameňov. Jediné čo sa dá vytknúť, nie len tejto knihe, ale celej sérii je, že obsahuje text v bublinách v cudzích jazykoch (nemčina, arabština, alebo fiktívneho jazyka marsština a pod.) a chcelo by to aspoň preklad pod čiarou… čo je už ale asi otázka licencie, ktorá to zrejme nedovoľuje a bolo to tak aj v anglickom originály.
Klobúk dole páni Moore a O´Neill a takisto všetka česť Argu, že zablúdili s Nautilom do vôd komiksu, ktorý nie je teraz momentálne in – v tej záplave žralokov z DC a hlavne Marvelu.