Jeff Lemire – The Nobody (Nikto)
Jeff Lemire – tvorba tohto kanadského komiksového kresliara a spisovateľa Vám asi nebude veľmi známa, napriek tomu, že patrí k jedným z vysoko oceňovaných autorov. Napísal a nakreslil také komiksy ako: Essex County Trilogy, Sweet Tooth, The Nobody, Animal Man, All-New Hawkeye, Extraordinary X-Men, Moon Knight, Old Man Logan, Descender, Plutona, Bloodshot Reborn. Z jeho tvorbou by ste sa však mohli (a rozhodne mali) zoznámiť prostredníctvom veľmi kvalitného anti-superhrdinského komiksu, ktorého prvú zozbieranú knihu (z 5) vydalo minulý rok vydavateľstvo ComicsCentrum- „Černá palice“ (Black Hammer), ktorý „len“ napísal. Lemire sa vyžíva v mysterióznych témach a v „retro“ inšpirácii a štylizácii. Konkrétne v diele „The Nobody“ (alebo Nikto), si zobral na mušku klasický sci- fi román H.G Wellsa (Vojna svetov a i.) – „Neviditeľný muž“. Táto dnes už klasika, pretransformovaná do mnohých iných diel – najmä dnes už vintage hororových filmov – pojednáva o študentovi vied, ktorý pri experimentovaní s lomením svetla (v kombinácii s chemikáliami a štipkou radiácie) uspeje – a zneviditeľní sa (no nedokáže tento proces nijako zvrátiť). Lenže tieto experimenty majú neblahý následok na jeho myseľ a celkovo duševné zdravie – stane sa z neho monštrum bez morálky a bez zábran. Nakoniec ho však dostanú… Ako v každom klasickom monster príbehu. Tento román samozrejme kritizuje neľudskosť vedy (v kontexte tej doby) a taktiež neľudskosť samotnej spoločnosti (čo je nadčasové). Dej Lemireovho komiksu, je zhruba totožný, len je vyskladaný trocha inak a zhruba rovnaký sú aj protagonisti príbehu. John Griffen (v románe len Griffin) prichádza do rybárskeho malomesta… zapadákova. Ľudia sú jeho vzhľadom – najprv vydesení keďže je neviditeľný musí sa obväzovať – ale uzavrú to tak, že musel mať nejakú nehodu. Lenže Griffenovi sa postupne vracia paranoia (a alkoholizmus spojený s agresivitou) z toho, že nevie odvrátiť experiment ani svoje činy (zabil svoju ženu aťď…) a obyvatelia mestečka zase majú paranoiu, či skôr xenofóbiu z neho. Samozrejme ho obvinia zo zmiznutia lokálnej servírky a monster hunt sa môže začať a aj klasicky skončiť. Celkom milé spracovanie klasického diela neprináša do témy nič nové, Lemire ho len prerozprával do modernej podoby, respektíve kulís, pretože Wellsov príbeh o ľudskej morálke je sám o sebe nadčasový. Lemireovými slovami : Prerozprávanie klasického Wellsovho príbehu bolo ideálnym základom pre preskúmanie tém identity, života vidieckej komunity a paranoje. Čo by som ešte vyzdvihol je Lemireov originálny grafický štýl, so sklonmi k minimalizmu a „retro“ komiksom, ktorý si počas celej svojej kariéry zachoval. Isto – Lemire má aj zaujímavejšie kusy na konte, ale toto dielo je jedným z typických ukážok jeho tvorby. Nabudúce sa stretneme pri nejakom jeho ďalšom komikse!
